Etnografické múzeum (Martin): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
uprava |
doplnenie-úprava |
||
Riadok 15:
Monumentalita bola podporená aj [[urbanizmus|urbanistickým]] riešením. Stavbu umiestnil na vyvýšenú terasu mesta ako [[dominanta|dominantu]] v osi ulice, vedenej priamočiaro z hlavného [[Martin|martinského]] námestia.
Nástupný priestor preklenul dlhým jednoramenným kamenným schodiskom, ktoré bolo rozdelené do 10 úsekov. Samotný objekt je riešený ako konštrukčný dvojtrakt v tvare písmena " T " , s [[variabilita|variabilnými]] výstavnými priestormi. Hlavný komunikačný priestor sa nachádza v strede [[dispozícia|dispozície]], čo ponúka dobre predpoklady pre voľné inštalovanie [[
V múzeu boli sústredené mnohé zbierky: umeleckých remesiel ,výtvarného umenia, slovenskej národnej histórie, [[archeológia|archeológie]], cirkevných pamiatok, [[numizmatika|numizmatiky]], ľudového umenia, písomné i knižné fondy, pamiatky živej a tiež neživej [[príroda|prírody]]. Dokonca v rokoch 1942 – 1953 aj pozostalosti [[Milan Rastislav Štefánik|M.R. Štefánika]].
K poštátneniu múzea došlo v roku [[1948]]. V roku [[1961]] bolo administratívne zlúčené so [[Slovenské múzeum Bratislava|Slovenským múzeom v Bratislave]].
|