Etnografické múzeum (Martin): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
uprava
doplnenie-úprava
Riadok 15:
Monumentalita bola podporená aj [[urbanizmus|urbanistickým]] riešením. Stavbu umiestnil na vyvýšenú terasu mesta ako [[dominanta|dominantu]] v osi ulice, vedenej priamočiaro z hlavného [[Martin|martinského]] námestia.
 
Nástupný priestor preklenul dlhým jednoramenným kamenným schodiskom, ktoré bolo rozdelené do 10 úsekov. Samotný objekt je riešený ako konštrukčný dvojtrakt v tvare písmena " T " , s [[variabilita|variabilnými]] výstavnými priestormi. Hlavný komunikačný priestor sa nachádza v strede [[dispozícia|dispozície]], čo ponúka dobre predpoklady pre voľné inštalovanie [[Exponátexponát|exponátov]]. Na vstupnú časť nadväzuje honosné trojramenné schodisko, ktoré vedie do [[výstava|výstavných]] miestností na poschodí. Na prízemí sú situované len pracovné priestory a potrebné vedľajšie vybavenie. Výstavné priestory na treťom podlaží sú zapustené do nízkej valbovej strechy zo [[železobetón|železobetónu]]. Osvetlenie zabezpečujú strešné [[svetlíky]]. Budova zastrešuje 37 miestnosti s výstavnou plochou 46000 m2. Realizácia bola ukončená v roku 1932, avšak inštalácia všetkých exponátov zabrala veľa času. Slávnostné otvorenie sa uskutočnilo až v roku [[1938]].
 
V múzeu boli sústredené mnohé zbierky: umeleckých remesiel ,výtvarného umenia, slovenskej národnej histórie, [[archeológia|archeológie]], cirkevných pamiatok, [[numizmatika|numizmatiky]], ľudového umenia, písomné i knižné fondy, pamiatky živej a tiež neživej [[príroda|prírody]]. Dokonca v rokoch 1942 – 1953 aj pozostalosti [[Milan Rastislav Štefánik|M.R. Štefánika]].
 
K poštátneniu múzea došlo v roku [[1948]]. V roku [[1961]] bolo administratívne zlúčené so [[Slovenské múzeum Bratislava|Slovenským múzeom v Bratislave]].