Sgrafito: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
nic |
wikilinky - to je taký problém ich doplniť? |
||
Riadok 1:
{{Pracuje sa}}
[[Obrázok:Scraffito 22.jpg|thumb|right|200px|Sgrafito v Guarde, ([[Švajčiarsko]]).]]
'''Sgrafito''' (z
== Princíp vytvárania sgrafita ==
[[Obrázok:Vytvorenie_sgrafito.jpg|
Na stenu sa nanesie hrubšia spodná vrstva zafarbenej omietky (''intonaco collorito''). Po jej zaschnutí sa nanesie tenká vrchná vrstva omietky bielej farby (intonaco bianco), do ktorej sa ešte za čerstva preškrabávajú motívy. Farba spodnej omietky v talianskej renesancii bola zvyčajne čierna až sivá a aj červená. Zafarbenie sa dosahovalo pomocou prírodných prímesí - [[popol]] zo [[Slama|slamy]] alebo [[Drevo|dreva]], rozomleté [[Tehla (stavebníctvo)|tehly]] a podobne. Na vrchnú vrstvu bola vhodná čo najjemnejšia [[Vápno|vápenná]] omietka, prípadne iba vápenný náter, pretože umožňovali oveľa precíznejšiu kresbu zložitejších ornamentov ako hrubozrnné omietky. Obrátenie farebnosti tak, že spodná vrstva bola svetlá a vrchná tmavá sa nazýva kontrasgrafito. Okrem dvojfarebných motívov a ornamentov bolo možné navrstvením viacerých omietok vytvárať pestrejšie a dokonalejšie diela.▼
Okrem spomenutého postupu existuje aj technika vytvorenia sgrafita do jednofarebnej omietky. Po nanesení sa do jednofarebnej omietky vyškrabe obrazec, pričom dotknuté miesta ostávajú drsnejšie a ináč reflektujú [[svetlo]], čo má v konečnom dôsledku podobný efekt ako iná farebnosť. Okrem toho sa časom rozdiel ešte umocní, pretože na zdrsnených plôškach obrazu sa zachytávajú nečistoty, následkom čoho ešte viac stmavnú.▼
▲Na stenu sa nanesie hrubšia spodná vrstva zafarbenej omietky (intonaco collorito). Po jej zaschnutí sa nanesie tenká vrchná vrstva omietky bielej farby (intonaco bianco), do ktorej sa ešte za čerstva preškrabávajú motívy. Farba spodnej omietky v talianskej renesancii bola zvyčajne čierna až sivá a aj červená. Zafarbenie sa dosahovalo pomocou prírodných prímesí - popol zo slamy alebo dreva, rozomleté tehly a podobne. Na vrchnú vrstvu bola vhodná čo najjemnejšia vápenná omietka, prípadne iba vápenný náter, pretože umožňovali oveľa precíznejšiu kresbu zložitejších ornamentov ako hrubozrnné omietky. Obrátenie farebnosti tak, že spodná vrstva bola svetlá a vrchná tmavá sa nazýva kontrasgrafito. Okrem dvojfarebných motívov a ornamentov bolo možné navrstvením viacerých omietok vytvárať pestrejšie a dokonalejšie diela.
▲Okrem spomenutého postupu existuje aj technika vytvorenia sgrafita do jednofarebnej omietky. Po nanesení sa do jednofarebnej omietky vyškrabe obrazec, pričom dotknuté miesta ostávajú drsnejšie a ináč reflektujú svetlo, čo má v konečnom dôsledku podobný efekt ako iná farebnosť. Okrem toho sa časom rozdiel ešte umocní, pretože na zdrsnených plôškach obrazu sa zachytávajú nečistoty, následkom čoho ešte viac stmavnú.
V období renesancie sa vo veľkej miere používal na povrchové úpravy opracovaný kameň a vytvárala sa tzv. [[kamenná bosáž]]. Sgrafito umožňovalo dosiahnuť podobný efekt oveľa lacnejšie a jednoduchšie pomocou plasticky pôsobiaceho ornamentu pripomínajúceho jednotlivé kvádre. Oproti iným riešeniam bolo aj pomerne odolné voči poveternostným vplyvom.
== Vznik a rozšírenie sgrafita ==
Sgrafito sa vyskytovalo predovšetkým v severných častiach Talianska. Jeho zrod spadá pravdepodobne do [[16. storočie|16. storočia]]. Za jeho údajného vynálezcu je ozančovaný [[Ouden Feltrini]], no iný zdroj poukazuje na maliara z [[Florencia|Florencie]] - di Cosimu.
Na [[Slovensko]] sa sgrafito dostalo spolu s talianskymi majstrami, ktorí tu pôsobili. Rozšírilo sa najmä v oblasti banských miest na stredom Slovensku a v [[Spiš (región)|spišských]] mestách. Uplatnilo sa najmä na verejných budovách a na fasádach šľachtických sídel (napr. Thurzov dom v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], zvonica v [[Kežmarok|Kežmarku]]).
== Grafické motívy ==
Júlia Takátsová a Ľubica Veľasová uvádzajú vo svojom článku "Sgrafitová výzdoba kaštieľa v Ladomerskej Vieske" publikovanom v revue Pamiatky a múzeá 1999/1 rozdelenie sgrafita do troch základných skupín:▼
▲1. spočiatku jednoduchšie - geometrické obrazce, geometrické súvislé vzory vytvorené z priamok, kružníc a vlnoviek, obdĺžniky, kvádrovanie rôznych foriem, diamantová bosáž, klasické renesančné "psaníčko" (list)<br>
▲2. súvislý kobercový vzor, motivicky neohraničený, pokrývajúci ako textília celé priečelie <br>
▲3. rastlinné a iné ornamenty, figurálne alegorické, historické, mytologické výjavy - vznikali kopírovaním a zväčšovaním grafických predlôh, či už podľa grafických listov, alebo podľa ilustrácií z biblie<br>
== Súčasné sgrafito ==
V súčasnej dobe a súčasnej architektúre sa sgrafito objavuje na fasádach budov alebo v interiéroch skôr iba zriedka a väčšinou je to vo forme umeleckého diela, ktoré je už v inom vzťahu k architektúre ako to bolo v období jeho najväčšieho rozkvetu. Sú to skôr obrazy v kontexte moderného súčasného umenia, abstraktné kompozície a experimenty.
Koch, W.: Malý lexikon architektúry; Bratislava, 1975, s.178▼
== Referencie ==
▲* Koch, W.: Malý lexikon architektúry; Bratislava, 1975, s.178
▲
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Sgraffito|štítok=sgrafito}}.
[[Kategória:Umelecké techniky]]
[[bg:Сграфито]]
▲[[Kategória:Architektúra]] [[Kategória:Architektonické prvky]]
[[ca:Esgrafiat]]
[[cs:Sgrafito]]
[[da:Sgraffito]]
[[de:Sgraffito]]
[[en:Sgraffito]]
[[es:Esgrafiado]]
[[fr:Sgraffite]]
[[he:סגרפיטו]]
[[nl:Sgraffiti]]
[[no:Sgraffito]]
[[pl:Sgraffito]]
|