Verzia z 21:00, 10. december 2007 upraviť Jana kačurová (diskusia \| príspevky) 23 editací grafická úprava ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 00:40, 11. december 2007 upraviť vrátiť Jana kačurová (diskusia \| príspevky) 23 editací Bez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 1: {{na úpravu}} ~~==Budova Etnografického múzea v Martine==~~ (do r. 1961 Slovenské národné múzeum) V súčasnosti [[Etnografické múzeum]], ktoré patrí medzi najstaršie muzeálne pracoviská SNM. Obsahuje najväčšiu zbierku ľudovej kultúry na [[Slovensko\|Slovensku]]. ~~(do r. 1961 Slovenské národné múzeum)~~ == História == ~~[[Etnografické múzeum v Martine]] patrí medzi najstaršie muzeálne pracoviská. Jeho začiatky~~Začiatky sa odvíjajú od Múzea [[Matica slovenská\|Matice slovenskej]] ([[1870 -1875]]),ktorého zbierky prevzalo do opatery. Vznik múzea bol prepojený so vznikom [[Muzeálna slovenská spoločnosť\|Muzeálnej slovenskej spoločnosti]] (MMS). Jej cieľom bolo zachraňovať a zhromažďovať všetky významné pamiatky Slovenska. Vďaka predsedovi MMS [[Andrej Kmeť\|Andrejovi Kmeťovi]] bola postavená prvá budova (1906-1907),ktorú projektoval [[Milan Michal Harminc]].Slavnostne bolo otvorené v roku 1908. ( V roku 1994 bola vyhlásená za [[Národná kultúrna pamiatka\|národnú kultúrnu pamiatku]]) Z nedostatku výstavných priestorov bola iniciovaná myšlienka výstavby novej budovy SNM (1929 - 1932). Jej autorom bol taktiež [[Milan Michal Harminc]] (1869 - 1964).Realizácia bola ukončená v roku 1932, avšak inštalácia všetkých exponátov zabrala veľa času. Slávnostné otvorenie sa uskutočnilo až v roku [[1938]]. V múzeu boli sústredené mnohé zbierky: umeleckých remesiel ,výtvarného umenia, slovenskej národnej histórie, [[archeológia\|archeológie]], cirkevných pamiatok, [[numizmatika\|numizmatiky]], ľudového umenia, písomné i knižné fondy, pamiatky živej a tiež neživej [[príroda\|prírody]]. Dokonca v rokoch 1942 – 1953 aj pozostalosti [[Milan Rastislav Štefánik\|M.R. Štefánika]]. Řádek 16 ⟶ 15: V tom istom období sa z Martinského múzea stalo centrálne celoslovenské [[etnografia\|etnografické]] múzeum. To bol dôvod na prerozdelenie niektorých zbierok do iných múzeí. ==Súčasnosť== V súčasnosti tvoria podstatnú časť zbierky etnografické fondy (včelárstvo, poľnohospodárstvo, keramika, rôzne remeslá, odev, bývanie....)Časť je prezentovaná v stálych expozíciách a zvyšok na príležitostných výstavách, či už v zahraničí alebo doma. Odbornú činnosť prezentujú prostredníctvom vlastnej edičnej činnosti (napr.: Zborník SNM – Etnografia......)▼ ▲V súčasnosti tvoria podstatnú časť zbierky etnografické fondy (včelárstvo, poľnohospodárstvo, keramika, rôzne remeslá, odev, bývanie....). Časť je prezentovaná v stálych expozíciách ~~a zvyšok na príležitostných výstavách, či už v zahraničí alebo doma. Odbornú činnosť prezentujú prostredníctvom vlastnej edičnej činnosti (napr.~~: ~~Zborník SNM – Etnografia......)~~ * Človek a pôda, ==Architektúra stavby==▼ * Človek a materiál, * Človek a odev, zvyšok na príležitostných výstavách, či už v zahraničí alebo doma. Odbornú činnosť prezentujú prostredníctvom vlastnej edičnej činnosti: * Zborník SNM – Etnografia......) * katalógy v edícii Fontes ▲==Architektúra ~~stavby~~stavieb== ===prvá budova=== ide o tzv. "staré" múzeum v Martine. Na túto stavbu bola vypísaná súťaž, ktorú Harminc vyhral.V tej dobe bola jeho práca ovplivnená romantizujúcim pseudohistorizmom. Skladba múzea vhodne poukazuje na výstavno-vedecký ráz, študijnú a pracovnú prevádzku muzeálnej činnosti. Dispozične a výtvarne vyrovnané riešenie. V prízemí sú umiestnené pracovné priestory a až na podlaží sú výstavné priestory. Hlavné priečelie obsahuje prvky klasicizujúcich architektonických článkov - je riešené striedmejši. Vstup je rámovaný klasicizujúcim portikom. Bočné trakty budovy vyusťujú do bočných [[rizalit\|rizalitov]] hlavného priečelia. Nesú plochú pilastrovú pseudoantickú sústavu, ktorú podporujú [[tympanón\|tympanóny]] trojuholníkového tvaru. ===druhá budova=== Harminc koncom 20.storočia upúšťa od "zdobenej" klasicizujúcej [[architektúra\|architektúry]]. S príchodom [[funkcionalizmus\|funkcionalizmu]]( už ako 60-ročný ) nadobúda jeho tvorba nový výraz. Do popredia sa dostávajú čisté formy, plochá strecha a tiež vlastnosti nového materiálu. Řádek 29 ⟶ 48: Monumentalita bola podporená aj [[urbanizmus\|urbanistickým]] riešením. Stavbu umiestnil na vyvýšenú terasu mesta ako [[dominanta\|dominantu]] v osi ulice, vedenej priamočiaro z hlavného [[Martin\|martinského]] námestia. Nástupný priestor preklenul dlhým jednoramenným kamenným schodiskom, ktoré bolo rozdelené do 10 úsekov. Samotný objekt je riešený ako konštrukčný dvojtrakt v tvare písmena " T " , s [[variabilita\|variabilnými]] výstavnými priestormi. Hlavný komunikačný priestor sa nachádza v strede [[dispozícia\|dispozície]], čo ponúka dobre predpoklady pre voľné inštalovanie [[exponát\|exponátov]]. Na vstupnú časť nadväzuje honosné trojramenné schodisko, ktoré vedie do [[výstava\|výstavných]] miestností na poschodí. Na prízemí sú situované len pracovné priestory a potrebné vedľajšie vybavenie. Výstavné priestory na treťom podlaží sú zapustené do nízkej valbovej strechy zo [[železobetón\|železobetónu]]. Osvetlenie zabezpečujú strešné [[svetlíky]]. Budova zastrešuje 37 miestnosti s výstavnou plochou 46000 m2. ~~Realizácia bola ukončená v roku 1932, avšak inštalácia všetkých exponátov zabrala veľa času. Slávnostné otvorenie sa uskutočnilo až v roku [[1938]].~~ ==Záver== Řádek 36 ⟶ 55: ==~~Literatúra~~Zdroje== * Pamätnica 200 rokov Základnej školy J.A. Komenského v Kulpíne Kulpín 1996 * www.osobnosti.sk

Etnografické múzeum (Martin): Rozdiel medzi revíziami