Plínius Mladší: Rozdiel medzi revíziami

'''Plínius Mladší''', '''Gaius Plinius Caecilius Secundus''' (* [[61]]/[[62]] [[Novum Comum]] – † asi [[114]] [[Bithýnia]]) zvaný Minor, t.j. Mladší bol rímsky [[rečník]], vysoký štátny úradník a spisovateľ. Po smrti otca vyrastalho privychovával svojomstrýko strýkovi(matkin brat) [[Plínius Starší|Plíniovi St.]], ktorý ho v závete [[adopcia|adoptoval]].

Získal rétorské a právnické vzdelanie. Ako obhajca sa stal pomerne známy. Slúžil ako vojenský [[tribuntribún]] v [[Sýria|Sýrii]], potom sa venoval štátnej službe.

V eokochrokoch [[89]]–[[90]] bol císarovýmcisárovým [[questorquaestor]]om, [[91]]–[[92]] bol [[tribuntribún ľudu|tribúnom ľudu]] a rok pôsobil vo funkcii [[praetor]]a. V roku [[100]] zastával konzulát a v rokoch [[111]]–[[113]] bol císarskýcisársky [[legát]] s prokonzulskou právomocou provincie v [[Bithýnia|Bithýnii]].

* ''Listy'', ide o korešpondenciu z rokov [[98]]–[[108]], je to 247 listov, ktoré sú rozdelené do deviatich kníh. RozoberáJeho vvzorom nichboli konanie[[Cicero]]nove cisáralisty. Vo svojich listoch, ktoré chválipísal priateľom, slohznámym tejtoalebo korešpondencievýznamným saosobnostiam stalpíše vzoromo panegyristov.každodenných Jehoproblémoch vzoromsvojho bolisúkromného Ciceronovea rodinného života a života rímskej spoločnosti. Známe sú dva listy adresované historikovi [[Tacitus|Tacitovi]], v ktorých podorbne opísal výbuch sopky [[Vezuv]] v auguste roku 79 po Kr. Na tieto knihy nadväzuje ďalšia (desiata) kniha, vydaná až po jeho smrti, tj. o 121 jeho listov s cisárom Trajánom o úradných záležitostiach. Obyčajne sú to dvojice listov, pričom v liste písanom Plíniom sa uvádza niektorý z problémov, ktoré bolo treba riešiť v provincii, v druhom liste, ktorý písal cisár Traján, je odpoveď cisárskej kancelárie, ako treba spomínaný problém riešiť. Z tejto korešpodencie je významná dvojica listov, v ktorej Plinius píše o kresťanoch v provincii, v odpovedi cisár Traján píše, že kresťanov netreba osobitne vyhľadávať, ale v prípade, že nechcú obetovať štátnym bohom, treba ich potrestať. Plíniova korešpodencia je dôležitým prameňom pre poznanie rímskej spoločnosti na prelome 1. a 2. stor. po Kr.

Jeho poetickébásnické pokusy sa nezachovali, ale z niektorých ukážok možno tvrdiť, že to neboli príliš kvalitné. Významná bola jeho historická tvorba, podľa Plíniových vlastných slov ho často prirovnávali k Tacitovi, v niektorých prípadoch ho dokonca hodnotili vyššie ako Tacita.