Verzia z 19:49, 9. december 2007 upraviť Ivob (diskusia \| príspevky) Výnimky z blokovaní IP 5 334 editací {{na úpravu}} ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 21:31, 12. december 2007 upraviť vrátiť Zoltanbelokostolsky (diskusia \| príspevky) 18 editací Doplnok Ďalšia úprava →
Riadok 1: ~~{{na úpravu}}~~ ~~Edmund Lechner~~ == Opis autora == Architekt s koreňmi v Bajerne a neskôr pôsobiaci v Maďarsku a na Slovensku sa za svoj život zaslúžil o vytvorenie širokej škály budov, hlavne v secesnom období. Autorove najvýznamnejšie diela Radnicu v Kecskeméte a múzeum umenia v Budapešti. Edmund Lechner nepatril hneď ku známym secesným architektom. Študoval na reálke , v roku 1865 na VŠT v Budíne, 1866 - 68 v Berlíne. Začiatky jeho kariéry siahajú do Francúzska, kde sa v ateliéri C. Parenta venoval najmä reštaurátorstvu a ochrane pamiatok. Pôsobenie▼ ▲== Pôsobenie == Narodil sa 27. 8. 1845 v Budapešti, zomrel 10.6. 1914 v Temži. Architekt študoval v Reákle, Budíne v Berlíne. Bol spolumajiteľom stavebnej kancelárie v Budapešti,1874 – 78 pracoval vo francúzsku. Po návrate znova pracoval v Budapešti. Spočiatku navrhoval Činžiaky, ktoré nesú stopy nemeckého akademického štýlu. Neskôr sa vypracoval na predstaviteľa maďarskej secesie. V jej duchu navrhol viaceré stavby aj na Slovensku. Vo svojej tvorbe vychádzal z moderného dispozičného riešenia a v architektúre aplikoval prvky orientálnej indickej architektúry s filigránskymi strešnými ozdobami a farebnou glazovanou keramikou na fasádach budov. Svoje výtvarné názory zdieľal a publikoval v časopise Múvészet. ▼ V širšej škále projektov, vypracovaných Edmundom Lechnerom, môžeme spomenúť pravoslávny kostol v Michalovciach (1905 – 1910), Modrý kostolík, Bezručova ulica, Bratislava (1906 – 1908), dnešné gymnázium A. Markuša, ul. Dunajská, (1906 – 1908), Východoslovenské múzeum, Košice (1899 – 1901), obytné domy, Lučenec (1910), bývalé evanielické gymnázium, Rožňava (1910). Ďalej tvoril aj rôzne teoretické práce ako napr.: Magiar formajelv nem volt, hanem lesz. Múvészet, 5, 1906, č 1, s .1-18. čo v preklade znamená : maďarské formovanie podstaty nebolo, ešte len bude. ▼ ▲Narodil sa 27. 8. 1845 v Budapešti, zomrel 10.6. 1914 v Temži. Architekt študoval v Reákle, Budíne v Berlíne. Bol spolumajiteľom stavebnej kancelárie v Budapešti,1874 – 78 pracoval vo francúzsku. Po návrate znova pracoval v Budapešti. Spočiatku navrhoval Činžiaky, ktoré nesú stopy nemeckého akademického štýlu. Neskôr sa vypracoval na predstaviteľa maďarskej secesie. V jej duchu navrhol viaceré stavby aj na Slovensku. Vo svojej tvorbe vychádzal z moderného dispozičného riešenia a v architektúre aplikoval prvky orientálnej indickej architektúry s filigránskymi strešnými ozdobami a farebnou glazovanou keramikou na fasádach budov. Svoje výtvarné názory zdieľal a publikoval v časopise Múvészet. == Charakteristické prvky == Vo svojej tvorbe vychádzal z moderného dispozičného riešenia a v architektúre aplikoval prvky orientálnej indickej architektúry s filigránskymi strešnými ozdobami a farebnou glazovanou keramikou na fasádach budov. Svoje výtvarné názory zdieľal a publikoval v časopise Múvészet. == Tvorba všeobecne == ▲V širšej škále projektov, vypracovaných Edmundom Lechnerom, môžeme spomenúť pravoslávny kostol v Michalovciach (1905 – 1910), Modrý kostolík, Bezručova ulica, Bratislava (1906 – 1908), dnešné gymnázium A. Markuša, ul. Dunajská, (1906 – 1908), Východoslovenské múzeum, Košice (1899 – 1901), obytné domy~~, Lučenec (1910)~~, bývalé evanielické gymnázium, Rožňava (1910). Ďalej tvoril aj rôzne teoretické práce ako napr.: Magiar formajelv nem volt, hanem lesz. Múvészet, 5, 1906, č 1, s .1-18. čo v preklade znamená : maďarské formovanie podstaty nebolo, ešte len bude. == Tvorba konkrétne == J.O. Lechner pri čiastkovej úprave mesta Bratislava navrhol budovu školy na Grosslingovej ulici. Ako je už u autora zvyčajné, taktiež pre dobu v ktorej tvoril, evidujeme na tejto stavbe prvky, ktoré doslova rozpoznávajú autorstvo tejto stavby. Bohato zdobená členená fasáda s rustikálnymi motívmi. Pilastre, okenné lemovania esteticky dotvárajú fasádu dnešného gymnázia. Hneď v susedstve navrhol na Bezručovej ulici budovu kostola. Dnešný modrý kostolík, ktorý je zaradený do mnohých bratislavských turistických sprievodcov a javí sa ako Kontrolný bod hlavného mesta. Je zasvätený sv. Alžbete Uhorskej. Hlavná mecénka stavby grófka Gabriela M. Szapáryová zabezpečila prenesenie relikvií svätej Alžbety z Viedne A uloženie do Bratislavského kostola slávnostne vysväteného 11. októbra 1913. Dispozične je riešený v duchu starých tradícií a historických slohových inšpirácií. Dominantou je valcovitá veža vysoká 36,8 m s kupolou a polygonálnou apsidou, ku ktorej je pripojená sakristia. Objekt je fasádne riešený modrou mozaikou, ktorá sa vyskytovala skôr vo východoslovanskej renesancii a strecha je pokrytá glazovanou škridlou, ktorá reprezentuje byzantskoorientálnu koncepciu . Tradičný alžbetínsky námet je s kvetmi je zachytený aj pri výzdobe interiéru chrámovej lode. Pôvodne tu stál aj mramorový reliéf od Alojza Rigeleho zobrazujúci kráľovnú Alžbetu. Lechner spolu s kostolíkom navrhol aj faru, ktorá kostolu v minulosti kostolu slúžila. Na začiatku 20. storočia výrazne ovplyvnil väčšinu významných zástupcov maďarskej architektúry. Béla Málnai a Béla Lajta pracovali v Lechnerovom ateliéri a tvorili architektúru v Lechnerovom nezvyčajnom novom štýle. Spoločne vypracovali aj projekt Vila Sipeky, Budapešť ( 1905 ). Obytný dom na Irányiho ulici v centre Budapešti. Nezvyčajná sieťovo tvarovaná spevnená fasáda imituje vplyv viedenskej architektúry, ktorú sa Vágó (Lechnrov kolega) pokúsil dosiahnuť. Zvláštnosťou tejto stavby je vertikálne ukončenie budov vežovo ukončenou atikou. V Maďarsku Lechner orientoval budapeštianskú architektúru na pozoruhodné prvky, ktoré sa aj pri vytváraní formy prejavilo na stavbe umeleckého múzea ( 1891 – 1896 ) . Zameral sa hlavne na orientálne ľudové umenie, ktoré malo priniesť do architektúry nový obraz. Taktiež aj farebnosť v tomto štýle zohrávala svoju úlohu. Konkrétne túto stavbu Lechner odlišuje od iných výškou, rozmanitou strechou a kupolami z drahých škridiel a orientuje ho k nerovnochodnosti orientu ako Dogenov palác vo Venedig, ktorý sa smerom hore stále viac zužoval v priečne lomených stále dôležitejších stenových plôchách vo vzorovaní asociovanom texturovaní materiálu. Veľké stredové okno je zhodou okolností dôkazom Dogensplastu, ktorého je tiež čitateľné na jednej z inej reprezentatívnej stavbe Monarchie, Winerov dom firmy Portois a Fils od Maxa Fabianiho z roku 1900. Geologický inštitút v Budapešti ( 1896 – 1899 ) a jeho fasáda, pripomína Maďarsko renesančnú architektúru. Tu Bola po prvý krát, v konečnej forme, badateľná jedinečnosť tvorby Edmunda Lechnera a to v dekorovaní fasádnych prvkov. Je to veľmi dobrý príklad vyplnenia fasády z hľadiska funkčného využitia. Skelet obalený secesnou fasádou, ktoré do seba esteticky zapadajú, je na svoju dobu nezvyčajný úkaz. Zo začiatku boli Lechner a Wagner pod nátlakom kritiky spoločnosti. V modernej architektúre sa tento prvok uplatnil. == Použitá literatúra : ==▼ ▲Použitá literatúra : http://www.csu-online.net/isen/Themen/index.htm Řádek 23 ⟶ 47: http://www.ocmusic.org/bibliographie.htm http://mdz1.bib-bvb.de/cocoon/bayern/zblg_wiese/letter/a_4 Ján Lacika, Bratislava a okolie- turistický sprievodca, vydavateľstvo PRÍRODA, s.r.o. 2004, Bratislava Ákoš Moravánsky, Die architektur der donnaumonarchie, vydavateľstvo COLVIA 1988, Berlin Andrej Szonyi, Tak rastie Bratislava, vydavateľstvo PALLAS 1978, Bratislava Architektúra na Slovensku 1848 – 1918, Martin Kusý, vydavateľstvo BRADLO a.s. 1995 Bratislava

Ödön Lechner: Rozdiel medzi revíziami