Veľká Morava: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 109:
Roku [[888]] zomrel [[Bořivoj I.]], knieža Čiech, a Svätopluk sa stal aj panovníkom Čiech v mene neplnoletých Bořivojových synov. Roku [[890]] uznal Arnulf Korutánsky na "Omuntesperch"u (dnes [[Amandhegy-Pannonhalma]] alebo [[Omuntesdorf]]) mierom, ktorý dlho nevydržal, Svätoplukovu nadvládu nad Čechami. Svätopluk nato pripojil k svojej ríši aj Lužice. V júli 892 vznikol nový veľký konflikt, pri ktorom Arnulf poslal proti Svätoplukovi bavorské, franské a švábske vojská, ako aj vojská Braslava. Keď sa ukázalo, že tieto vojská nestačia, najal si Arnulf aj staromaďarské vojská. Naprek tomu však Veľká Morava všetky tieto vojská porazila. Konflikty s Arnulfom znova vypukli v rokoch 892 a 893.
===
Roku [[894]] zomrel Svätopluk, najväčší kráľ Veľkej Moravy. S ním sa skončilo aj vrcholné obdobie jeho ríše. Východní Frankovia ([[Nemci]]) boli radi, že sa zbavili svojho najväčšieho protivníka. Svätopluk ešte na smrteľnej posteli vyzýval Veľkomoravanov, aby s Nemcami neboli v mieri, ale ďalej proti nim bojovali. Jeho syn [[
Po Svätoplukovej smrti Veľká Morava stratila predtým pripojené územia. Roku [[894]] sa Mojmír II. po plieneniach staromaďarských jazdcov vzdal územia Panónie v prospech Arnulfa Korutánskeho. Roku [[895]] sa pri prvej príležitosti od Veľkej Moravy odtrhli Čechy a stali sa vazalom Arnulfa Korutánskeho. Čechy teda boli súčasťou Veľkej Moravy len 4-7 rokov (888/890-894/895) a prešli svojim vlastným vývojom. Roku [[896]] dobyli [[starí Maďari]], ktorí práve definitívne prešli cez [[Karpaty]] do dnešného Maďarska, veľkomoravské územia horného Potisia a podnikli odtiaľ veľkú lúpežnú výpravu proti [[Lombardsko|Lombardsku]]. Podporovali ich pri tom buď bavorské alebo veľkomoravské vojská. Na jar roku 900 sa starí Maďari už nevrátili do Potisia, ale usadili sa v Panónii severne od [[Balaton]]u .
| |||