|
=== Svätopluk I. ===
[[Svätopluk (knieža)|Svätopluk]] (871 - 894; Sventopulk, Zventapu, Zwentibald, Zuendibolch, Suatopluk) musel odraziť ďalšie franské útoky (871, 872). Roku 874 uzavreli vyslanci Svätopluka s Ľudovítom Nemcom Forchheimský mier. Odvtedy začal Svätopluk k Veľkej Morave pripájať rozsiahle územia (Čechy a Lužice 890, Sliezsko 880, Vislansko 874, Maďarsko 881/884 - pozri ďalej). Za Svätopluka dosiahla Morava svoj najväčší rozsah. Často sa preto označuje aj ako Veľkomoravská ríša alebo Svätoplukova ríša. V 70-tych rokoch 9. stor. Svätopluk reorganizoval veľkomoravskú spoločnosť, ako aj vojsko. Jeho model potom neskôr použili aj štáty [[Čechy]], [[Poľsko]] a [[Uhorsko]]. Práve ich veľkomoravské korene sú to, čo tieto štáty spájalo po celý [[stredovek]].
Roku 880 došlo k prvému pokusu rozdeliť ríšu na [[diecéza|diecézy]]. Jediné známe biskupstvo (podliehalo arcibiskupovi Metodovi) vzniklo v [[Nitra|Nitre]]. V tom istom roku vyhlásil pápež Veľkú Moravu za [[léno]] [[Svätá stolica|Svätej stolice]], čo znamenalo, že ríša bola postavená na roveň s Východofranskou ríšou. Samotný Svätopluk sa tým stal de jure [[kráľ]]om (hoci ho občas aj predtým označovali ako „rex“). Asi o rok neskôr bol v Nitre založený prvý kláštor dnešného Slovenska.
Roku [[882]] vpochodoval Svätopluk ako spojenec [[Karol III. (Východfranská ríša)|Karla III. ]] do Východnej Marky a vyhnal odtiaľ grófov Viliama a Engelšalka. Títo utiekli k ich spojencovi v [[Panónia|Panónii]] [[Arnulf Korutánsky|Arnulfovi Korutánskemu]], ktorý potom presvedčil [[Bulharsko]], aby si vydobilo späť územia, ktoré v predošlom roku v dnešnom východnom Maďarsku dobyl Svätopluk. Svätopluk však Bulharov porazil a v rokoch 883 a 884 dokonca pripojil k Veľkej Morave [[Panónia|Panóniu]], čiže územie Arnulfa Koruránskeho. Toto dobytie mu v lete roku 884 potvrdil Karol III. na vrchu Chuomberg (mons Comianus) pri [[Viedenský les|Viedenskom lese]]. Zároveň bol znova vyjednaný trvalý mier medzi Východofranskou ríšou a Veľkomoravskou ríšou. Arnulf Korutánsky pri týchto rokovaniach získal [[Bavorsko]] a istý slovanský knieža [[Braslav]] získal územie medzi [[Dráva|Drávou]] a [[Sáva (rieka)|Sávou]]. Roku [[885]] potom Svätopluk uzavrel aj mier s Arnulfom Korutánskym, a to jednak preto, že už bolo jasné, že sa Arnulf stane novým východofranským kráľom (887), a jednak preto, lebo Svätopluk bol krstným otcom Arnulfovho nemanželského syna [[Zwentibold]]a (Zuentibolda, čiže Svätopluka), neskoršieho kráľa [[Lotrinsko|Lotrinska]]. Prostredníctvom Zuentibolda sa mimochodom dostal aj dnešný [[Znak Slovenska|slovenský znak]] (ktorý priniesli Cyril a Metod na Slovensko) do Lotrinska ako tzv. [[lotrinský kríž]]. Napriek mieru vznikli v rokoch 888-889 medzi Arnulfom Korutánskym a Svätoplukom konflikty kvôli Panónii.
Roku [[888]] zomrel [[Bořivoj I.]], knieža Čiech, a Svätopluk sa stal aj panovníkom Čiech v mene neplnoletých Bořivojových synov. Roku [[890]] uznal Arnulf Korutánsky na "Omuntesperch"u (dnes [[Amandhegy-Pannonhalma]] alebo [[Omuntesdorf]]) mierom, ktorý dlho nevydržal, Svätoplukovu nadvládu nad Čechami. Svätopluk nato pripojil k svojej ríši aj Lužice. V júli 892 vznikol nový veľký konflikt, pri ktorom Arnulf poslal proti Svätoplukovi bavorské, franské a švábske vojská, ako aj vojská Braslava. Keď sa ukázalo, že tieto vojská nestačia, najal si Arnulf aj staromaďarské vojská. Naprek tomu však Veľká Morava všetky tieto vojská porazila. Konflikty s Arnulfom znova vypukli v rokoch 892 a 893.
=== Mojmírkolík II. ===
|
