Lýra (súhvezdie): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: co:Lyra |
rozšírenie |
||
Riadok 24:
poznámky=}}
'''Lýra''' (lat. Lyra) je [[súhvezdie]], ktoré bolo už súčasťou [[Ptolemaios|Ptolemaiových]] 48 súhvezdí a je aj jedným z 88 súhvezdí modernej [[astronómia|astronómie]].
Nie je to veľmi veľké súhvezdie, ale je jednoduché ho lokalizovať, pretože najjasnejšia hviezda, [[Vega]] je jedným z vrcholov [[Letný trojuholník|Letného trojuholníka]].
== Legenda ==
[[lýra|Lýru]] ako [[hudobný nástroj]] vraj vynašiel posol bohov [[Hermes]], ale na oblohu sa dostala vďaka bájnemu spevákovi [[Orfeus|Orfeovi]]. Orfeus hral na lýru, ktorú mu daroval sám Apolón, boh Slnka a umenia. Hral tak nádherne, že utíšil i dravú zver a pohol skalami. Svojím umením obmäkčil dokonca aj samotného vládca podsvetia [[Hádes|Háda]]. Nedokázal však spevom zažehnať hnev opitých [[bakchantky|bakchantiek]], ktoré ho roztrhali vraj preto, že sa po smrti svojej manželky [[Eurydika|Eurydiky]] stránil ostatných žien. Jeho zázračnú lýru hodili bakchantky do rieky, ale [[Múzy]], bohyne umenia, si vyprosili, aby bola na večné časy prenesená na oblohu ako súhvezdie. Podľa niektorých povestí Lýra predstavuje prvú lýru, ktorú vyrobil Merkúr (Hermes) tak, že natiahol struny na korytnačí pancier. Preto je v starých spisoch súhvezdie Lýry znázorňované ako [[korytnačka]].
== Hviezdy ==
[[Image:Vega Spitzer.jpg|left|160px|Vega]]
Najjasnejšia [[hviezda]] alfa sa volá [[Vega]]. Je to piata najjasnejšia hviezda oblohy a druhá najjasnejšia hviezda severnej oblohy. Pred 13 tisíc rokmi bola Vega polárnou hviezdou, čiže sa v jej blízkosti nachádzal severný [[svetový pól]]. Ten sa však v dôsledku [[precesia|precesie]] presunul k [[Polárka|Polárke]]. Je to veľmi mladá a žiarivá hviezda, jej žiarivosť je 50-krát väčšia ako žiarivosť [[Slnko|Slnka]]. Je to tiež jedna z našich [[Zoznam najbližších hviezd|najbližších hviezd]]. Hviezdu obklopuje plynoprachový [[protoplanetárny disk]], v ktorom sa pravdepodobne tvoria [[planéta|planéty]].
Gama Lyrae sa volá [[Sulafat]]. [[Delta Lyrae]] je ľahko pozorovateľná [[dvojhviezda]], takisto [[zéta Lyrae]]. [[Epsilon Lyrae]] je známa [[štvorhviezda]], ktorú možno za vynikajúcich pozorovacích podmienok už voľným okom rozlíšiť ako dvojhviezdu, pretože jej zložky s jasnosťou 4,68 a 4,5 [[magnitúda|mag]]. sú od seba vzdialené až 208 oblúkových sekúnd.
=== Premenné hviezdy ===
Lýra je bohatá na [[premenná hviezda|premenné hviezdy]]. Najjasnejšia z nich je beta Lyrae nazývaná [[Sheliak]]. Je to zákrytová premenná polodotyková [[viacnásobná hviezda]], prototyp premenných hviezd typu beta Lyrae. Mení svoju jasnosť medzi 3,4 a 4,3 mag. s periódou 12,91 dňa. Zmeny jej jasnosti sa dajú ľahko pozorovať voľným okom. Ďalšia premenná hviezda je polopravidelná [[R Lyrae]], patriaca do [[spektrálna trieda|spektrálnej triedy]] M s magnitúdou 3,9 až 5,0. Dlhoperiodická [[W Lyrae]] má rozsah magnitúd 7,3 až 13,0 magnitúd. Zákrytová premenná [[FL Lyrae]], mení jasnosť v intervale od 9,27 do 9,89 mag. Známa je aj krádkoperiodická [[cefeida]] [[RR Lyrae]], ktorá je voľným okom neviditeľná. Periódu má kratšiu než jeden deň. [[T Lyrae]] je úplne nepravidelná premenná hviezda s rozsahom magnitúd od 7,9 do 9,6 magnitúd.
== Objekty ==
=== Prstencová hmlovina ===
{{hlavný článok|Prstencová hmlovina}}
V súhvezdí sa nachádza jedna z najznámejších [[planetárna hmlovina|planetárnych hmlovín]]. Ide o tzv. Prstencovú hmlovinu, nazývanú aj Prstenec či Prsteň. Má označenie M57. Nachádza sa asi v polovičnej vzdialenosti medzi hviezdami beta (Sheliak) a gama (Sulafat). Je pomerne jasná (zhruba 9 magnitúd) a možno ju uvidieť aj v menšom [[ďalekohľad]]e. Tento valcovitý oblak plynu vyvrhla umierajúca hviezda, ktorej skolabované jadro doteraz žiari v centre hmloviny ako [[biely trpaslík]]. Hmlovina sa rozpína rýchlosťou asi 19 km/s. Jej rozpínanie začalo asi pred 6 000 až 20 000 rokmi. Jej priemer je 0,75 [[svetelný rok|svetelného roka]] a jej [[svetlo]] k nám letí 4 100 rokov.
=== Otvorené hviezdokopy ===
[[Obrázok:Messier56.jpg|right|thumb|[[hviezdokopa M56]]]]
[[Guľová hviezdokopa]] [[M56]] má celkovú jasnosť 8,3 mag, niekedy sa udáva až 10 mag. Ďalekohľadom nie je ťažko rozlíšiť jej vonkajšie časti. Jej uhlová veľkosť je 7,1´ a vzdialenosť 31 600 svetelných rokov.
[[Otvorená hviezdokopa]] [[NGC 6791]] je veľmi bohatá na hviezdy. Je to jedna z najstarších a najväčších známych otvorených hviezdokôp. Nachádza sa juhovýchodne od hviezdy théta.
=== Meteorické roje ===
Blízko hranice Lýry s Herkulom leží [[radiant]] meteorického roja [[Lyridy|Lyríd]]. Nazývajú sa aj Aprílové Lyridy, podľa dátumu maxima ktorý je [[21. apríl]]a. Činný je však celú druhú polovicu apríla, najviac medzi [[16. apríl|16.]] a [[25. apríl]]om. Jeho frekvencia môže byť až 90 meteorov za hodinu, najčastejšie je ich však len okolo 15.
== Poloha ==
Vďaka veľmi jasnej hviezde Vege nájdeme Lýru ľahko. Vegu si nemôžeme pomýliť s nijakou inou hviezdou – je totiž na letnej oblohe najjasnejšia. Môžeme ju vyhľadať aj pomocou [[asterizmus|asterizmu]] Letný trojuholník. [[Deneb]] a Vega v ňom tvoria tie dva vrcholy, ktoré sú k sebe bližšie, pričom Vega leží západnejšie ako Deneb. [[Altair]] je od nich ďalej na juhu. Lýra leží priamo pod západným krídlom obrazca Labute.
Lýra je maličké, ale dosť nápadné súhvezdie. Z časti svojej plochy je [[cirkumpolárne súhvezdie|cirkumpolárne]], ale nijaká jeho jasnejšia hviezda nie je v zemepisných šírkach [[Slovensko|Slovenska]] cirkumpolárna. Aj Vega leží pri svojej dolnej [[kulminácia|kulminácii]] tesne pod obzorom. Najvyššie na nočnej oblohe vystupuje v [[leto|lete]].
{{Súhvezdia}}
| |||