Reduta (Bratislava): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
JAnDbot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: cs:Reduta (Bratislava)
rozšírenie, zmena autorov stavby, literatúra
Riadok 1:
[[Obrázok:Slovenská Filharmónia Bratislava October 2006 041.jpg|300px|right|thumb|Reduta v Bratislave]]
 
'''Reduta''' je neoslohová budova na rohurohoch ulíc [[Mostová (Bratislava)|Mostová]] a, [[MedenáPalackého]] a Medená v [[Bratislava|Bratislave]] medzi [[Hviezdoslavovo námestie|Hviezdoslavovým námestím]] a [[Námestie Ľudovíta Štúra|Námestím Ľudovíta Štúra]].
 
Budova bola postavená v rokoch [[1913]]-[[1919]] na mieste starej mestskej sýpky, ktorá sa koncom 19. storočia prestala používať. Projekt zhotovili budapeštianski architekti '''Dezider KomorJakab''' a '''Marcel JakabKomor''', ktorí predtým zvíťazili v súťaži vypísanej mestskou radou v roku 1906. Kvôli vojne sa stavala pomerne dlho, niektoré dekoračné práce boli vykonané až v roku 1919. Svojho času bola miestom zábav, estrád, umeleckých vystúpení a rôznych zhromaždení obyvateľov Bratislavy. VSídlili súčasnostitu vaj Reduterôzne sídlispolky, napríklad spolok Schlarafia a veľa rokov tu bolo aj kino Reduta. Budova patrila mestu , po druhej svetovej vojne bola znárodnená a pridelená Slovenskej filharmónii [[Slovenská filharmónia]], ktorá tam sídli aj v súčasnosti.
 
Budova svojou hmotou uzatváta stavebný blok. Dlhšou stranou je orientovaná do užšej Mostovej ulice a kratšou stranou, ktorá je výrazovo bohatšie stvárnená smerom k budove Slovenského národného divadla. Priečelie natočené smerom k Námestiu Ľudovíta Štúra svojou polohou taktiež dovolilo bohatšiemu architektonickému členeniu. Bratislavská reduta je monumentálna reprezentačná budova so slávnostnými sieňami, koncertnou a divadelnou sálou s hlavným vstupom z Mostovej ulice, ktorý vedie k monumentálnemu schodisku a priestranným reprezentačným vstupným priestorom.
{{Architektonický výhonok}}
 
Svojou bohatou ornamentalikou bola budova prirovnávaná k drážďanskému Zwingru. Na tejto historizujúcej eklektickej budove môžeme nájsť inšpiráciu klasicizujúceho baroka, rokoka v ornamentálnej výzdobe a secesie napríklad v pôdorysnom tvare a v organických zvlnených šambránach na dvorovej fasáde, pripomínajúcich lechnerovskú architektúru.
Na fasáde aj v interiéri sú bohato dekorované štukové florálno-figurálne ornamenty. Fasáda je členená stĺpovým a pilastrovým rádom, odstupňovanými rizalitmi. Strecha je zdobená vežičkami a štítmi. Stavba je prekrytá zložitou manzardovou strechou.
 
Budova má štyri nadzemné podlažia a jedno podzemné podlažie, kde boli plánované reštaurácia, kaviareň a cukráreň. V dispozícii je budova dosť zložitá, nachádzajú sa tu veľká spoločenská sála, malá sála , obslužné priestory administratívy a zázemia. Boli tu plánované aj priestory pre hudobnú školu, spolkové organizácie a byty. Vnútorné a suterénne priestory boli viackrát rekonštruované.
 
Na stavbe sa použili najmodernejšie konštrukčné technológie na exponované časti, a to železobetónový strop veľkej sály a konštrukcie balkónov, lóží a galérií od firmy Pittel & Brausewetter.
 
==Literatúra==
 
*Dulla, M. Moravčíková, H.: Architektúra Slovenska v 20. Storočí. vyd. Slovart, spol. s. r. o. Bratislava, 2002
*Krivošová, J. Lukáčová, E.: Premeny súčasnej architektúry Slovenska. vyd. Alfa. Bratislava, 1990
*Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody: Súpis pamiatok na Slovensku, zväzok prvý. vyd. Obzor. Bratislava, 1967
*Borutová, D.: Architektúra & Urbanizmus 32, 1998, č.3/4, s. 84-85
 
[[Kategória:Budovy v Bratislave]]