Židovské múzeum v Berlíne: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
{{Infobox:Múzeum alebo galéria|
Meno = Jüdisches Museum Berlin |
Řádek 28 ⟶ 26:
Architektonický a filozofický koncept budovy sa vyznačuje značnou mierou intelektuálnej špekulácie a symbolickej [[abstrakcia|abstrackie]]. Objekt sa stáva sám sebe pomníkom.
==
=== Inšpirácie a filozofia budovy ===
Pri svojom návrhu Liebeskind vychádzal z úcty k [[žid]]ovskému národu. Uvedomoval si dôležité fakty o ich histórií i silných tradíciách a podľa nich aj postupoval pri tvorbe. Zdôraznil životnú ideu a životný údel židovského národa.
Řádek 42 ⟶ 40:
Svetlo z exteriéru prúdi dnu úzkymi oknami a svetlíkmi, ktoré pretínajú celé podlažia. Svetlo sa na nepravideľných stenách láme a vytvára zaujímavé svetelné efekty. Dlho po dokončení stavby bola budova prázdna, aj kvôli oknám, ktoré znemožňovali vystavovať konvenčné expozície. Napriek tomu boli holé priestory prístupné návštevníkom. Vyše 4000 exponátov bolo do múzea nainštalovaných až v priebehu roka [[2000]]. Mnoho návštevníkov, ktorí mali možnosť navštíviť prázdne múzeum, tak i múzeum s expozíciou často tvrdí, že dojem z prázdneho múzea bol omnoho silnejší.
=== Tri osi ===
Múzeum je prístupné iba cez podzemnú chodbu, ktorá ho spája s barokovou stavbou z roku [[1735]]. Po vstupe do novostavby sa návštevník stretáva s troma cestami – osami: '''osou kontinutity''', '''osou exilu''' a '''osou holokaustu'''. Pri prehliadke priestorov sa nikdy nedajú vidieť všetky tri osi naraz, vždy len dve z nich.
Riadok 50:
* '''Os holokaustu:''' Os končí veľkými čiernymi dverami, za ktorými sa nachádza tma. Návštevník vstupuje do veže [[holokaust]]u. Je tam ticho, chlad a tma. Svetlo do vnútra preniká jedinou štrbinou na strope veže. Vyvoláva pocity neistoty, nemožnosti pochopiť celok a mnohých deprimuje.
=== Prázdnota ===▼
Na niekoľkých miestach múzea sa nachádzajú priestory zvané ''„voids“'' (slovensky „prázdnota“), ktoré sú úplne prázdne, nie sú prístupné a je možné do nich nahliadnuť skrz rôzne okná nachádzajúce s v múzeu. Majú pripomínať prázdnotu, ktorú v [[Nemecko|Nemecku]] zanechal holokaust. Liebeskind o nich hovorí: ''„Prázdne betónové bloky ktoré sú ako prázdne duše.“''
Řádek 56 ⟶ 58:
[[Image:Kadisman im jüd Museum Berlin.jpg|thumb|left|Prázdnota pamäti – ''Opadané lístie''.]]
Jedinou výnimkou je tzv. ''„memory void“'' („prázdnota pamäti“), v ktorej sa nachádza [[inštalácia]] ''Schalechet'' („opadané lístie“), ktorej autorom je umelec [[Menashe Kadishman]]. Jedná sa o zhruba 10 000 tvárí vyrobených zo [[železo|železa]] a [[oceľ|ocele]], ktoré majú pripomínať zavraždených židov. Návštevník sa môže rozhodnúť do miestnosti vstúpiť a šľapať po tvárach, čím vznikajú hlasné zvuky, keď sa kov otiera o kov. Podľa zámeru umelca sa tak zavraždeným vracia ich hlas.
== Konštrukcia a materiál ==
Stavba je pokrytá strieborno-sivým titan-zinkovým plechom. Javí sa ako nový a dodáva budove neadekvátny lesk, vzhľadom k tomu, čo budova symbolizuje. Ale autor počíta s '''patinou''' ,ktorá sa rokmi zjaví a dá budove úplne iný výraz. Takisto hliníkové rámy okien, a ich samotne rozmiestnenie, dotvára správnu štylizáciu a vyjadrenie myšlienky aj po materiálovej báze. Čierna Veža alebo veža holokaustu, je z pohľadového betónu a z vonku sa javí ako nesúvisiaca časť s budovou. Budovu obklopuje zeleň, park, záhrada starej budovy Múzea. Práve v tomto priestore vyúsťuje "os Exilu" nakloneným súsoším betónových kvádrov. Ktoré už stihli obrasť zelenou.▼
Základ stavby tvorí monolitický [[železobetón]]. Stavba je pokrytá strieborno-sivým plechom vyrobeným z [[titán]]u a [[zinok|zinku]]. Javí sa ako nový a dodáva budove neadekvátny lesk, vzhľadom k tomu, čo budova symbolizuje. Libeskind však pri návrhu budovy počítal s [[patina|patinou]], ktorá sa rokmi vytvorí a dá budove úplne iný výraz.
Stavba sa javí materiálovo strohá a skôr nenápadná, no tvarom je ostro kontrastujúca s existujúcou zástavbou. Tento jav je zmiernený práve obklopujúcou zeleňou. Silný kontrast je viditeľný len z vtáčej perspektívy.▼
▲
▲Stavba sa javí ako materiálovo strohá
▲== Prázdnota ==
== Sklenená dvorana ==
V septembri roku [[2007]] bola dokončená tzv. „sklenená dvorana“, ktorá prekryla nádvorie starej budovy múzea. Dvoranu projektoval tiež Liebeskindov ateliér. Budova bola inšpirovaná tradičnými stanmi (sukkah), v ktorých sa stretávajú židia počas sviatku [[Sukkot]]. Presklenná fasáda prístavby ponecháva priamy výhľad na záhradu múzea.
== Externé odkazy ==▼
* 3D model v GOOGLE EARTH: [http://znonz.blogspot.com/2006/04/jewish-museum-berlin-3d-model-daniel.html 3d warehouse building do google earth]▼
== Referencie a literatúra ==
*[http://www.archinet.cz/index.php?mode=article&art=18754&sec=10023&lang=cz archinet]▼
* KIPNIS, J.: ''Daniel Libeskind: The Space of Encounter.'' Universe, 2004.
*[http://www.archiweb.cz/buildings.php?type=arch&action=show&id=52 archiweb]▼
* dokumentárny film z cyklu ''Architecture'': Daniel Liebeskind: Jewish Museum Berlin; Veľká Británia, 2005
*[http://www.juedisches-museum-berlin.de/site/EN/05-About-The-Museum/01-News/news.php oficiálne stránky]▼
▲*Jodidio, P: Architecture Now!3, 2004,Taschen,
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Jüdisches Museum Berlin}}
▲== Externé odkazy ==
▲*[http://www.juedisches-museum-berlin.de/site/EN/05-About-The-Museum/01-News/news.php Jüdisches Museum Berlin]; oficiálne stránky
▲* 3D model v GOOGLE EARTH: [http://znonz.blogspot.com/2006/04/jewish-museum-berlin-3d-model-daniel.html 3d warehouse building do google earth]
▲*[http://www.archinet.cz/index.php?mode=article&art=18754&sec=10023&lang=cz
▲*[http://www.archiweb.cz/buildings.php?type=arch&action=show&id=52
[[Kategória:Múzeá v Berlíne]]
|