Židovské múzeum v Berlíne: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Norway.today (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Norway.today (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
{{Pracuje sa}}
 
{{Infobox:Múzeum alebo galéria|
Meno = Jüdisches Museum Berlin |
Řádek 28 ⟶ 26:
Architektonický a filozofický koncept budovy sa vyznačuje značnou mierou intelektuálnej špekulácie a symbolickej [[abstrakcia|abstrackie]]. Objekt sa stáva sám sebe pomníkom.
 
== BudovaNová budova ==
=== Inšpirácie a filozofia budovy ===
Pri svojom návrhu Liebeskind vychádzal z úcty k [[žid]]ovskému národu. Uvedomoval si dôležité fakty o ich histórií i silných tradíciách a podľa nich aj postupoval pri tvorbe. Zdôraznil životnú ideu a životný údel židovského národa.
Řádek 42 ⟶ 40:
 
Svetlo z exteriéru prúdi dnu úzkymi oknami a svetlíkmi, ktoré pretínajú celé podlažia. Svetlo sa na nepravideľných stenách láme a vytvára zaujímavé svetelné efekty. Dlho po dokončení stavby bola budova prázdna, aj kvôli oknám, ktoré znemožňovali vystavovať konvenčné expozície. Napriek tomu boli holé priestory prístupné návštevníkom. Vyše 4000 exponátov bolo do múzea nainštalovaných až v priebehu roka [[2000]]. Mnoho návštevníkov, ktorí mali možnosť navštíviť prázdne múzeum, tak i múzeum s expozíciou často tvrdí, že dojem z prázdneho múzea bol omnoho silnejší.
 
=== Tri osi ===
 
Múzeum je prístupné iba cez podzemnú chodbu, ktorá ho spája s barokovou stavbou z roku [[1735]]. Po vstupe do novostavby sa návštevník stretáva s troma cestami – osami: '''osou kontinutity''', '''osou exilu''' a '''osou holokaustu'''. Pri prehliadke priestorov sa nikdy nedajú vidieť všetky tri osi naraz, vždy len dve z nich.
Riadok 50:
 
* '''Os holokaustu:''' Os končí veľkými čiernymi dverami, za ktorými sa nachádza tma. Návštevník vstupuje do veže [[holokaust]]u. Je tam ticho, chlad a tma. Svetlo do vnútra preniká jedinou štrbinou na strope veže. Vyvoláva pocity neistoty, nemožnosti pochopiť celok a mnohých deprimuje.
 
=== Prázdnota ===
 
Na niekoľkých miestach múzea sa nachádzajú priestory zvané ''„voids“'' (slovensky „prázdnota“), ktoré sú úplne prázdne, nie sú prístupné a je možné do nich nahliadnuť skrz rôzne okná nachádzajúce s v múzeu. Majú pripomínať prázdnotu, ktorú v [[Nemecko|Nemecku]] zanechal holokaust. Liebeskind o nich hovorí: ''„Prázdne betónové bloky ktoré sú ako prázdne duše.“''
Řádek 56 ⟶ 58:
[[Image:Kadisman im jüd Museum Berlin.jpg|thumb|left|Prázdnota pamäti – ''Opadané lístie''.]]
 
Jedinou výnimkou je tzv. ''„memory void“'' („prázdnota pamäti“), v ktorej sa nachádza [[inštalácia]] ''Schalechet'' („opadané lístie“), ktorej autorom je umelec [[Menashe Kadishman]]. Jedná sa o zhruba 10 000 tvárí vyrobených zo [[železo|železa]] a [[oceľ|ocele]], ktoré majú pripomínať zavraždených židov. Návštevník sa môže rozhodnúť do miestnosti vstúpiť a šľapať po tvárach, čím vznikajú hlasné zvuky, keď sa kov otiera o kov. Podľa zámeru umelca sa tak zavraždeným vracia ich hlas.
 
== Konštrukcia a materiál ==
Monoliticky železobetón s obkladom.
Stavba je pokrytá strieborno-sivým titan-zinkovým plechom. Javí sa ako nový a dodáva budove neadekvátny lesk, vzhľadom k tomu, čo budova symbolizuje. Ale autor počíta s '''patinou''' ,ktorá sa rokmi zjaví a dá budove úplne iný výraz. Takisto hliníkové rámy okien, a ich samotne rozmiestnenie, dotvára správnu štylizáciu a vyjadrenie myšlienky aj po materiálovej báze. Čierna Veža alebo veža holokaustu, je z pohľadového betónu a z vonku sa javí ako nesúvisiaca časť s budovou. Budovu obklopuje zeleň, park, záhrada starej budovy Múzea. Práve v tomto priestore vyúsťuje "os Exilu" nakloneným súsoším betónových kvádrov. Ktoré už stihli obrasť zelenou.
 
Základ stavby tvorí monolitický [[železobetón]]. Stavba je pokrytá strieborno-sivým plechom vyrobeným z [[titán]]u a [[zinok|zinku]]. Javí sa ako nový a dodáva budove neadekvátny lesk, vzhľadom k tomu, čo budova symbolizuje. Libeskind však pri návrhu budovy počítal s [[patina|patinou]], ktorá sa rokmi vytvorí a dá budove úplne iný výraz.
Stavba sa javí materiálovo strohá a skôr nenápadná, no tvarom je ostro kontrastujúca s existujúcou zástavbou. Tento jav je zmiernený práve obklopujúcou zeleňou. Silný kontrast je viditeľný len z vtáčej perspektívy.
 
Stavba je pokrytá strieborno-sivým titan-zinkovým plechom. Javí sa ako nový a dodáva budove neadekvátny lesk, vzhľadom k tomu, čo budova symbolizuje. Ale autor počíta s '''patinou''' ,ktorá sa rokmi zjaví a dá budove úplne iný výraz. Takisto hliníkové okenné rámy okien, a ich samotne samotné rozmiestnenie, dotvára správnu štylizáciu budovy a vyjadrenie myšlienky aj po materiálovej báze. Čierna Veža alebo veža holokaustu, je z pohľadového betónu a z vonku sa javí ako nesúvisiaca časť s budovou. Budovu obklopuje zeleň,: park, a záhrada starej budovy Múzea. Práve v tomto priestore vyúsťuje "os Exilu"exilu. naklonenýmBetónové kvádre súsoším betónových kvádrov. Ktorénakloneného súsošia už stihli obrasť zelenou.
'''Svetlíky'''. Zdanlivá chaotickosť je aj na streche, avšak pri pozornejšom pohľade, môžme rozpoznať hlavnú os, ktorá prechádza celým masívom rôzne zatáčajúcej sa stavby.
 
Stavba sa javí ako materiálovo strohá a skôr nenápadná, no tvarom je ostro kontrastujúca s existujúcou zástavbou. Tento jav je zmiernený práve obklopujúcou zeleňou. Silný kontrast je viditeľný len z vtáčejpohľadu zhora. Zdanlivá chaotickosť prevláda aj v umiestnení svetlíkov na streche; avšak pri pozornejšom pohľade, môžme rozpoznať hlavnú os, ktorá prechádza celým masívom rôzne zatáčajúcej sa perspektívystavby.
== Prázdnota ==
Exteriérovo neviditeľné betónové bloky, exhibíciou čitateľné, silný prvok,
negácia celej budovy, výstava musí byť v týchto miestach prerušená, je to miesto prázdnoty, do ktorého sa dá pozrieť, a nedá sa doň vstúpiť, je v tom nič, len svetlo dopadajúce do prázdneho priestoru , ktorý vďaka tomu môžme vidieť. "Prázdne betónové bloky ktoré sú ako prázdne duše. "parafrázovanie Libeskinda na vysvetlenie zmyslu tejto línie sústavy blokov.
 
== Sklenená dvorana ==
"je to príbeh ktorý pretrváva, nemôžete skončiť projekt jeho postavením, stále je vo vás, nemôžete sa mu len tak odcudziť ." DANIEL LIBESKIND
 
V septembri roku [[2007]] bola dokončená tzv. „sklenená dvorana“, ktorá prekryla nádvorie starej budovy múzea. Dvoranu projektoval tiež Liebeskindov ateliér. Budova bola inšpirovaná tradičnými stanmi (sukkah), v ktorých sa stretávajú židia počas sviatku [[Sukkot]]. Presklenná fasáda prístavby ponecháva priamy výhľad na záhradu múzea.
== Externé odkazy ==
 
* 3D model v GOOGLE EARTH: [http://znonz.blogspot.com/2006/04/jewish-museum-berlin-3d-model-daniel.html 3d warehouse building do google earth]
== Referencie a literatúra ==
*[http://www.archinet.cz/index.php?mode=article&art=18754&sec=10023&lang=cz archinet]
*Jodidio JODIDIO, P.: ''Architecture Now! 3,'' 2004,Taschen, 2004.
*[http://cs.wikipedia.org/wiki/Židovské_muzeum_(Berlín) česká wikipédia]
* KIPNIS, J.: ''Daniel Libeskind: The Space of Encounter.'' Universe, 2004.
*[http://www.archiweb.cz/buildings.php?type=arch&action=show&id=52 archiweb]
* dokumentárny film z cyklu ''Architecture'': Daniel Liebeskind: Jewish Museum Berlin; Veľká Británia, 2005
*[http://www.juedisches-museum-berlin.de/site/EN/05-About-The-Museum/01-News/news.php oficiálne stránky]
*časopis Architekt, č. 2, ročník 2000, str. 14.,CR
*Jodidio, P: Architecture Now!3, 2004,Taschen,
*Kipnis Jeffrey:Daniel Libeskind: The space of encounter,Universe,2004,USA [http://www.amazon.com/Daniel-Libeskind-Space-Encounter/dp/078930483X/ref=pd_bbs_sr_1/102-8301023-6918531?ie=UTF8&s=books&qid=1192286092&sr=8-1 amazon.com]
*dokument. film: z cyklu Architektúra, Architecture - DanielLibeskind - JewishMuseumBerlin, GB,2005
 
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Jüdisches Museum Berlin}}
 
== Externé odkazy ==
*[http://www.juedisches-museum-berlin.de/site/EN/05-About-The-Museum/01-News/news.php Jüdisches Museum Berlin]; oficiálne stránky] múzea
* 3D model v GOOGLE EARTH: [http://znonz.blogspot.com/2006/04/jewish-museum-berlin-3d-model-daniel.html 3d warehouse building do google earth]
*[http://www.archinet.cz/index.php?mode=article&art=18754&sec=10023&lang=cz archinetArchinet]; Marek Lehmann: ''Židovské muzeum v Berlíně''
*[http://www.archiweb.cz/buildings.php?type=arch&action=show&id=52 archiwebArchiweb]; profil ''Židovské muzeum v Berlíně''
 
[[Kategória:Múzeá v Berlíne]]