Aristippos z Kyrény: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
SieBot (diskusia | príspevky)
d robot Zmenil: ca:Arístip de Cirene
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
'''Aristippos z Kyrény''' alebo '''Aristipp z Kyrény''' (* asi [[435 pred Kr.]] – † [[355 pred Kr.]]) bol [[Staroveké Grécko|starogrécky]] [[filozof]], [[Protagoras|Protagorov]] a [[Sokrates|Sokratov]] žiak, zakladateľ [[kyrénska škola|kyrénskej školy]].
 
Aristippos bol v teórii poznania [[senzualizmus|senzualistom]] a v etike [[hedonizmus|hedonistom]]: najvyšší cieľ života videl v slasti, pričom však človek nemá byť jej otrokom, ale má sa usilovať o jej rozumnosť - iba rozumná slasť je totiž najvyšším
blahom. Slasť a utrpenie sú meradlom dobra a zla, pravdy a nepravdy. Aristipoos odmieta náboženskú vieru, pretože zaťažuje dušu tiesnivými predstavami, odporúča zriecť sa honby za bohatstvom, slávou a politickou mocou.
 
== Pozri aj ==
[[==Učenie aristippa z kyrény]]==
[[učenie|učenie]] [[Aristippos|Aristippa z Kyrény]] nadväzuje na učenia Protagora a [[učenie Herakleita|učenie Herakleita]]. Podľa Aristippa sa celé
ľudské vedenie zakladá na zmyslovom vnímaní. Predmetom vedenia nie je však
objektívna skutočnosť, ale obsah našich pocitov. Preto je poznanie len
subjektivne, v závislosti od toho, čo a ako človek pociťuje. Takéto vedenie
môže mať teda len praktickú hodnotu, pretože teoreticky nikdy nevedno, či
spoločné pojmy, ktoré ľudia používajú, skutočne svojím obsahom zodpovedajú ich
zážitkom. Preto sa tiež celé ľudské poznanie redukuje na to, čo je človeku
príjemné alebo nepríjemné. Všetko, čo zaručuje slasť, je zároveň aj dobré a
užitočné. Prostriedkom na to má byť rozvážnosť, umiernenosť a sebaovládanie,
čo zasa možno dosiahnuť len filozofiou. Preto filozofia tým, že učí správnemu
výberu hodnôt, hodných, aby sa po nich túžilo, tým že oslobodzuje človeka z
pút vášní a robí ho schopným využívať všetko na svoje šťastie, sa stáva
vedou, ktorá človeka učí umeniu života. Filozofia tiež odstraňuje spred
človeka také prekážky šťastia, ako neodôvodnené predsudky, vysnené a príliš
unáhlené túžby, náboženské viery každého druhu a strach pred smrťou. Zákonom,
ktorému sa podriaďuje ľudský život, je boj protikladov: príjemné s
nepríjemným. Ideálom je LEIA KINESIS, čiže umiernená chuť užívať. Najvyššou
cnosťou človeka je rozvážne užívanie toho, čo je príjemné.
 
 
== Externé odkazy ==