Prístavba Slovenskej národnej galérie

Prístavba SNG alebo premostenie Slovenskej národnej galérie patrí k najkontroverznejším motívom modernej architektúry v Bratislave. Verejnosť s ňou stále nie je stotožnená, odborníci ju však takmer bezvýhradne prijímajú. Dedečkovo premostenie nezmizne ani v najreálnejšom návrhu rekonštrukcie SNG od ateliéru Architekti BKPŠ autorov Martina Kusého a Pavla Paňáka. Moderná prístavba SNG sa možno stane ústredným bodom všetkých komplikácií spojených s týmto premostením doposiaľ.

História SNG

Po politickom prevrate roku 1948 sa Martin ako kultúrne centrum stal “ideologicky nevyhovujúcim” všetko sa centralizovalo. Dňa 29. júna 1948 zriadili SNG v Bratislave. Pridelili jej budovu vodných kasárni na nábreží Dunaja, postavenú v rokoch 1759-63. Pôvodne mala budova štyri krídla, južné krídlo v prvej polovici 20. storočia zbúrali a tým vznikol otvorený priestor. Krátko po rekonštrukcii v 1955 však bolo jasné, že kapacita objektu je nedostačujúca. V 1963 Zväz slovenských architektov vypísal študijné úlohy na doriešenie dostavby a adaptácie SNG. Úlohy spracovali štyria autori, resp. skupiny autorov V. Dedeček, E. Kramár so spolupracovníkmi, J. Frágner so spolupracovníkmi a M. Beňuška so spolupracovníkmi. Návrhy vyhodnotili 6. januára 1964 a za najlepší uznali návrh V. Dedečka. Sám autor vyhlásil návrh za „ triezvy a konzervatívny“. Tvarové riešenie južného exponovaného krídla galérie je jedným z prejavov autorovho sklonu vyjadrovať sa nekonvekčnými spôsobmi

Prístavba SNG

V. Dedeček predložil štúdiu dobudovania areálu SNG so zachovaním historického objektu. Stavba SNG sa mala pôvodne rozprestierať aj na severozápadnej strane stavebného bloku do Paulínyho ulice a mala zabrať aj plochu funkcionalistického objektu vedľa hotela Devín. Uvedený objekt sa mal odstrániť. Dňa 31. januára 1991 bola spracovaná výhľadová analýza SNG. Premostenie s rozponom 74 m, ktoré umožnilo priamy pohľad z dunajského nábrežia do nádvoria SNG podľa požiadaviek expertov, bolo svojho času unikátnou konštrukciou na Slovensku. V čase svojho vzniku pôsobila veľmi progresívne. Lenže práve preto, že bola pripojená k staršej, historickej budove, stala sa predmetom polemík a nepriaznivého hodnotenia už krátko po realizácií. Táto vlna sa časom zdvíhala.

Realizácia

V starej budove a povale pribudlo jedno podlažie s horným osvetlením cez zasklenú stenu. Z 1. a 2. poschodia je stará budova komunikačne spojená s výstavnými priestormi južného pristavaného krídla. Trojpodlažný výstavný komplex južnej fasády je vysunutý ako most na dvoch podperách; to umožňuje optický kontakt medzi nádvorím galérie a nábrežím. Most tvoria štyri oceľové priehradové nosníky, podpory sú vzdialené 54,5 m a majú šírku 30 cm. Jedna podpora je pevná a druhá kyvná. Oceľovú konštrukciu majú aj ostatné nové časti, ktorých autorom je O. Pečený. Niektoré zaujímavé časti konštrukcie viditeľné zo stavby, sú dnes skryté. Plášť konštrukcie urobili „suchým procesom“ zo siporexových panelov, s konečnou povrchovou úpravou zo smaltovaného hliníkového plechu, farby bielej a červenej. Prevláda biela; na bočných stenách červená farba ma znázorňovať rez. Pôvodná povrchová úprava mala byť zo sklomozaiky, ale pri realizácií sa ukázalo, že za podmienok pohybov nosnej konštrukcie stavebný podnik nedokáže navrhnutú úpravu urobiť, preto sa nahradila dnešnou. Nové južné výstavné krídlo má vo všetkých podlažiach horné osvetlenie zo severnej strany, z južnej strany nemá otvory, čo ho chráni pred nežiadúcim svetlom, ako aj dopravným ruchom.

Rekonštrukcia prístavby

K 1. marcu 2001, teda po 24 rokoch museli prístavbu uzavrieť, čím SNG prišla o 1 800 m2 priestoru. Hlavným problémom sa stala nestabilná vnútorná klíma, plexisklové tvárnice popraskali a cez strechu do budovy začalo zatekať. Začalo sa rozmýšľať nad ďalšou rekonštrukciou. V dnešnej dobe sa diskutuje nad možnosťou zbúrania prístavby. Ďaľšou úvahou, ktorým bude smerovať budúcnosť premostenia je možné odstránenie vyčnievajúcich častí, tak aby sa fasáda a výška budovy dala do súladu s okolím a aby splývala s pôvodnou budovou SNG. V tomto variante sa naďalej uvažuje s premostením. Posledným variantom je dobudovanie štvrtého krídla.

Zdroj

• Thurzo, I.: Galéria, premostenie - jablko sváru?, Informácie z prostredia CDD pre architektúru, interiér a design č. 5 (2001), s. 6-7
• Thurzo, I.: Budova Slovenskej národnej galérie, Československý architekt č. 7 (1978), s. 4-5
• Dulla, M.; Moravčíková, H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí
• Dedeček, V.: Východiská a činitele architektonickej tvorby 3 desaťročí, Projekt 26 č. 2 (1984), s. 23/24