Otto Wagner: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d {{Na úpravu}} |
rozdelenie typov písma, doplnená požitá literatúra |
||
Riadok 1:
{{Na úpravu}}
== Otto Wagner ==
Otto Wagner (* 1841, Penzing – † 1918, Viedeň) bol viedenský architekt, predstaviteľ [[secesie]].
´
=== Život ===
Svoje štúdium s technickým zameraním začal na Technische Hochschule vo Viedni, pokračoval na Bauakademie v Berlíne a štúdium dokončil v rokoch 1861-1863 na akademii vo Viedni.▼
▲
Svoje prvé tvorivé obdobie sa nieslo v robusnom a triezvom klasicistickom štýle a postupne plynulo prešiel k secesii.
Patril k jedným z najvýznamnejších a najuznávanejších architektov vo Viedni, preto dostal veľa verejných a akademických zákaziek.
1896 manifest ''Moderne Architektur'', kde Wagner vyzdvihuje potrebu a dôležitosť nového prístupu k architektúre, kde princípy sú tvorené na základe účelnosti. Takýto prístup je cititeľný hlavne v budove viedenskej poštovej sporiteľni.
Pozdvihuje nový spôsob chápania umeleckej tvorby, kedy je potrebné pochopiť a uvažovať nad pojmom štýl. Wagner ho chápe ako prirodzený výsledok moderného pokroku a je spojený so stavebnou formou.
Teda ide o odmietanie renesančnej a barokovej výzdoby, zároveň podpora čitateľnosti.
▲Neskor sa stal profesorom viedenskej akadémie kde vyučoval žiakov, ktorí pokračovali v ceste modernej architektúry.
V roku 1897 bolo vo Viedni skupinou umelcov založené hnutie Videnská secesia, ku ktorému patril okrem J.M.Olbricha, či J.Hoffmanna aj Otto Wagner. Cieľom hnutia bolo postaviť sa proti tradičnému modernému umeniu a snaha o architektúru a umenie podporujúcu rozvoj modernej spoločnosti.
Smerovanie ku kontrole bohatosti a organizácie výzdoby v prospech kockových tvarov blokov a v geometrickom ornamente.
Řádek 22 ⟶ 20:
Aj keď na sklonku života sa stretol s nepochopením zo strany viedenskej spoločnosti, Wgner svojimi návrhmi a spismi ovplyvnil obrovskú časť európskej architektonickej avantgardy.
Tvorba▼
▲=== Tvorba ===
Začal návrhmi nájomných domov počas prestavby mestského hradobného pása na súčasný bulvár Ring, Viedeň, 1960▼
▲
Majolikový dom, Viedeň, 1898-1899▼
Išlo o činžiakový dom, ktorý ako prvý nadobudol práva pre dôstojné bývanie pre obyčajných ľudí. Zaujímavý je aj okrem iného svojou farebnou fasádou zdobenom v secesnom štýle. Ide o keramickú dlažbu s ornamentálnymi kvetovými motívmi.▼
▲*Išlo o činžiakový dom, ktorý ako prvý nadobudol práva pre dôstojné bývanie pre obyčajných ľudí. Zaujímavý je aj okrem iného svojou farebnou fasádou zdobenom v secesnom štýle. Ide o keramickú dlažbu s ornamentálnymi kvetovými motívmi.
Každý byt je rozlohovo rovnako veľký a zároveň sa v rovnakej miere podieľa na výzdobe fasády.
Na tomto Wagnerovom dome môžeme zreteľne vidieť zladenie výzdoby s architektúrou.
Wagnerova vila II Viedeň, 1913▼
Uzatvorená kompozíia, symetria a strohé využitie výzdoby. Ide o stavbu, ktorá svojou hmoztovou vyváženosťou vytvára „klasicistické dielo“. Svojou jednoduchosťou vytvára kontrast s bohato zdobenou Wagnerovou vilou I.▼
▲*Uzatvorená kompozíia, symetria a strohé využitie výzdoby. Ide o stavbu, ktorá svojou hmoztovou vyváženosťou vytvára „klasicistické dielo“. Svojou jednoduchosťou vytvára kontrast s bohato zdobenou Wagnerovou vilou I.
Na fasáde sú viditeľné výraznejšie tvary kockových blokov, ktoré sú doplnené modrým geometrickým ornamentom a kovovými doštičkami.
Sankt Leopold V Steinhohe, Viedeň, 1906▼
Malý kostol v psychiatrickom ústave je modelovaný podobne ako Pavilon secesie (J.M.Olbrich). priečelie je v tvare štvorca a nad ním sa vypína veľká kupola, ktorú dopĺňajú vežičky. Dekoratívne formy sú triezvejšieho a usmerneného charakteru. ▼
▲*Malý kostol v psychiatrickom ústave je modelovaný podobne ako Pavilon secesie (J.M.Olbrich). priečelie je v tvare štvorca a nad ním sa vypína veľká kupola, ktorú dopĺňajú vežičky. Dekoratívne formy sú triezvejšieho a usmerneného charakteru.
Objekt je obložený mramorovými doskami.
Budova poštovej sporiteľne, Viedeň, 1904-1906▼
Pôdorys je v tvare písmena V. popri pravouhlým a racionálnym tvarom je budova poznačená silným secesným dekorom. ▼
▲*Pôdorys je v tvare písmena V. popri pravouhlým a racionálnym tvarom je budova poznačená silným secesným dekorom.
Zaujímavý je aj interiér, kde hlavná hala je prestropená s jemnou konštrukciou z kovu a skla v tvare polovičného oválu. Interiér je bez výrazných ozdôb.
´
=== Použitá literatúra ===
DULLA, M. :Dejiny architektúry 20. stor.. Bratislava, Skriptum 2002, 9, 10. ISBN 80-8085-079-8
Prinaová, F.- Demartiniová, E. : 1000 let architektury. Slovart 2006, 280. ISBN 80-7209-838-1
http://aeiou.iicm.tugraz.at/aeiou.encyclop.w/w037790.htm
http://www.greatbuildings.com/architects/Otto_Wagner.html
| |||