|
'''Dvorníky''' sú stará vinohradnícka [[obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Hlohovec|Hlohovec]]. V obci je [[rímskokatolícka cirkev|rímskokatolícky]] kostol Povýšenia sv. Kríža z roku [[1788]]. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku [[1247]], ale miestna časť Posádka sa spomína už v r. [[1217]]. Nachádzala sa tu pevnosť chrániaca brod cez rieku [[Váh]]. Obec je najväčšia v okrese.
Podľa doterajších vedomostí sa obec Dvorníky vo forme „Vduornuc“ spomína od roku [[1247]]. Listina z tohto roku hovorí o darovaní obce Vduornuc šľachticovi Tomášovi, synovi Abu. Daroval mu ju kráľ [[Belo IV]]. Do vlastníctva zeme Dvorníky ho uviedol najvyšší predstaviteľ nitrianskeho komitátu [[Mauricius]]. Donácia platila aj pre všetkých potomkov Tomáša. Listinu vyhotovili vo [[Zvolen|Zvolene]] 12. augusta, je napísaná na [[pergamen|pergamene]]. Jej právoplatnosť dokladá obojstranná pečať Belu IV. z červeného vosku . Ako starší doklad by sme mohli zobrať do úvahy rok 1229, kedy sa prvý krát uvádza existencia hradu „Szolgagyör“, dávaného do súvisu s Posádkou, miestnou časťou obce Dvorníky viacerými historikmi.
Na Slovensku existuje viacero dedín s Názvom Dvorníky, Dvory a pod. Poznáme napríklad Dvory nad Žitavou pri Nových Zámkoch, Udvorce pri Šali, Dvorčany pri Nitre, Dvorníky na Ostrove pri Dunajskej Strede, Dvorníky pri Vajnoroch, Zádielske Dvorníky pri Košiciach, Dvorianky pri Michalovciach, Dvorce pri Poprade... Prečo sú tieto názvy na Slovensku také rozšírené? Sú to starobylé označenia, ktoré boli úzko spojené so zamestnaním určitej skupiny ľudí a súviseli aj so spravovaním niektorých častí včasnouhorského štátu. Veľmožským dvorcom bol označovaný komplex budov: kostol, cintorín, dom pre veľmoža a jeho rodinu, domy pre čeľaď, služobníctvo, vojenskú družinu a otrokov, stavby hospodárskeho charakteru (stodoly, sýpky...), výrobné dielne, kuchyne a pod. Veľmožské dvory boli obvykle obohnané drevenou palisádou. V takomto dvorci sa sústreďoval poddaný ľud z okolia. Títo ľudia poskytovali rodine veľmoža určité služby, preto sa začali nazývať „dvorníci“. Pretože počet ľudí nazývaných dvorníci neustále narastal, nemohli už žiť v dvoroch stesnaných palisádami, ale žili v blízkych dedinách, ktoré sa začali nazývať Dvorníky. Obyvatelia týchto dedín aj naďalej vykonávali služby pre miestneho veľmoža. Boli to kuchári, pekári, cukrári, mlynári, vinohradníci, práči bielizne, kuriči, prievozníci, dvorní speváci a iný. Hoci boli osobne neslobodní, mali lepšie postavenie ako nevoľníci a otroci. Namiesto daní vykonávali vyššie spomenuté služby .
Novšie archeologické výskumy okolia Dvorníkov priniesli veľa dokladov o súvislom osídlení tohto územia počas stredoveku. Eviduje sa tu až 5 polôh , v ktorých sa tu našli nejaké archeologické pamiatky. V polohe Poláne sa v r. 1955 preskúmalo 11 hrobov z 2. polovice 10. stor. V juhozápadnej časti Dvorníkov sa v kultúrnej jame zo stredovekého sídliska našli železné ostrohy, nôž, bronzové plechové pásové kovanie a črepy z viacerých nádob, predmety sú datované do 12.-14. stor. Na hrade Szolgagyör na Posádke sa zistili zvyšky valu, múrov, našli sa aj kamenné architektonické články, tehly a črepy datované do 13.-14. stor. Pri kopaní pivnice domu na Posádke sa objavil kostrový hrob, kde bola aj železná sekera bradatica, takže ho datujeme do 9. stor. Na Podzámku sa pri prieskume získali črepy z 12.-13. stor. dokladajúce existenciu stredovekého sídliska. Z prehľadu vidno, že osídlenie v priestore dnešných Dvorník a Posádky muselo byť v stredoveku pomerne bohaté, takže hoci prvé historické správy o oboch obciach sú až z r. 1229 a 1247, archeologické pamiatky dokladajú oveľa staršie stredoveké osídlenie, minimálne o 2-3 storočia skôr.
Predpokladá sa, že prevažná časť obyvateľov Dvorníkov a Posádky sa od 13. storočia do r. [[1524]] venovala poľnohospodárskej výrobe. Určite tu museli byť aj remeselníci, pretože každá stredoveká dedina bola natoľko samostatná, že mala vlastného hrnčiara, kováča, tesára, obuvníka a pod. Inou dlhodobo vykonávanou činnosťou miestnych ľudí bolo vinohradníctvo.
Pre obec Dvorníky bolo obdobie od r. [[1663]] jedným z najťažších, pretože okolie Hlohovca získali na dve desaťročia Turci a tiež sa tu odohrávali spory medzi katolíkmi a evanjelikmi. Jeden z najrozsiahlejších záznamoch o obyvateľoch obce máme z rokov 1663-1664. O obci vtedy neznámy pisár, zostavovateľ záznamov o predpísaných ročných poplatkoch pre obce napísal: „ Obec Udvarnok leží pri [[Nitra|Nitre]], býva v nej 47 rodín schopných platiť dane“ a ďalej rozpísal mená predstaviteľov týchto rodín.
Z tohto obdobia poznáme zaujímavý historický doklad. V 70. rokoch 20. storočia sa v časti Poláne našiel hrob, kde okrem mŕtveho bol aj zdobený plechový kotúčik a strieborná minca. Tú odborníci určili ako český groš [[Perdinand II.|Ferdinanda II.]], vyrazený v r. [[1637]] v jáchymovskej [[mincovňa|mincovni]] . Je dosť pravdepodobné, že zdobený pliešok bol kedysi súčasťou oblečenia mŕtveho (asi gombík) a minca jeho osobným majetkom.
V roku [[1715]] – za vlády [[Mária Terézia|Márie Terézie]] – bolo vykonané prvé sčítanie ľudu v Uhorsku. V Dvorníkoch boli zaznamenané rozsiahle vinice a 43 trvalo obývaných domácností.
V 60. rokoch 18. storočia boli pre obce vytýčené urbárske povinnosti. V mnohom sa zlepšili životné podmienky ľudí. Čo sa týka demografického vývoja v Dvorníkoch, podľa jednotlivých štatistík bol nasledovný: V r. 1787 sa v obci zaznamenalo 114 trvale obývaných domov, kde žilo 832 obyvateľov, v r. 1828 až 155 domov a 1079 obyvateľov, v r. 1869 tu žilo 1198 ľudí, v r. 1900 až 1634, v r. 1910 – 1733 obyvateľov. Začiatkom 20. rokov 20. storočia tu žilo 2013 ľudí.
Zaujímavý opis obce z r. 1778-1779 sa zachoval v jednom z rukopisných diel o Nitrianskej stolici. Podľa záznamu bol v Obci Udvarnok katolícky kostol s farou a 854 farníkmi. Z významnejších stavieb sa spomína škola, drevený most a dva vodné mlyny. Ďalej sa v tejto práci o Dvorníkoch píše, že sú umiestnené v hornatom prostredí a polia sú strednej úrodnosti. Dom vojenského kapitána je v dobrom stave a kostol je opravovaný. Cintorín je mimo obce a je ohradený priekopou. V obci sa dodržujú protipožiarne predpisy a cesty sú opravené, preto je možné využívať ich napr. na vojenské účely .
Zaujímavý nález sa zistil pri výstavbe Domu smútku na miestnom cintoríne v r. 1974. Pri výkope východnej časti základov tejto budovy sa narazilo na podzemnú murovanú kryptu o rozmeroch 200 x 250 cm. Bola vyrobená z fabrických tehál spojených navzájom maltou, jej horná časť bola zaklenutá klenbou. Na dne krypty ležali spráchnivené drevené rakvy a porozhadzované ľudské kosti, čo svedčalo o tom, že hroby boli výrazne porušené. Našli sa tu aj zvyšky koženého plášťa, zvyšky šiat vyzdobených rastlinným ornamentom a podošvy z kožených detských topánok. Kryptu využívali asi v polovici 19. storočia a zrejme patrila nejakej zámožnej rodine.
Je zaujímavé sledovať, ako sa dve susedné obce, ktorých obyvatelia sa zaoberali tými istými činnosťami, dokázali odlíšiť v rámci námetov svojich obecných pečatí. Dvorníky boli od konca 18. storočia ponímané administratívne ako väčšia dedina. Počítalo sa teda s tým, že budú mať väčšiu agendu ako Posádka. Preto prednostne použili na obecnú pečať pre nich typický námet – vinohradnícke prvky. Pečať má priemer 31 mm a je na nej strapec hrozna, motyka a vinohradnícky nožík. Okolo štítu, kde sú tieto motívy zobrazené, sa nachádzajú rastlinné úponky. Po obvode pečate je kruhopis: „SIGILLVM PAGI VDVARNOKIENSIS 1690“, čo v preklade znamená: Pečať obce Dvorníky, rok 1690 poukazuje na čas výroby razidla .
Posádka bola vždy malá dedina. V roku 1869 tu žilo 98 ľudí, v roku 1900 - 123 ľudí a v roku 1970 tu žilo 166 obyvateľov. Pretože si Posádčania do znaku nemohli dať ten istý námet ako Dvorničania, využili symbol označujúci patróna miestneho kostola. Bol ním sv. Martin. Na pečati sedí na koni a mečom odsekáva kus svojho plášťa, aby ho daroval žobrákovi s barlami, ktorý sedí pri ceste. Pečať má priemer 22 mm a po jej obvode je kruhopis: „SIGILLVM POSSESSIONIS POSZATKA“.
Obe pečate sa nachádzajú v Štátnom archíve v Nitre.
V starých listinách sa o Dvorničanoch píše, že je to ľud veselý a zábavný, i keď rozprávajú veľmi tvrdo a aj povahovo sú tvrdošijný. Táto vlastnosť a nárečie sa zachovalo až dodnes, spolu s pestovaním viniča a výrobou kvalitného vína. Každoročne na jeseň sa koná ochutnávka vín a hodovanie spojené s pitím burčáku, konzumáciou husaciny a plesnivého syra .
|
