Otto Wagner: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
grafická úprava článku |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 6:
=== Život ===
Otto Wagner svoje štúdium s technickým zameraním začal na Technische Hochschule vo [[Viedni]], pokračoval na Bauakademie v [[Berlíne]] a štúdium dokončil v rokoch 1861-1863 na akademii vo [[Viedni]].
Svoje prvé tvorivé obdobie sa nieslo v robusnom a triezvom klasicistickom štýle a postupne plynulo prešiel k [[secesii]].
Patril k jedným z najvýznamnejších a najuznávanejších architektov vo [[Viedni]], preto dostal veľa verejných a akademických zákaziek.
[[1896]] manifest ''Moderne Architektur'', kde Wagner vyzdvihuje potrebu a dôležitosť nového prístupu k architektúre, kde princípy sú tvorené na základe účelnosti. Takýto prístup je cititeľný hlavne v budove viedenskej poštovej sporiteľni.
Pozdvihuje nový spôsob chápania umeleckej tvorby, kedy je potrebné pochopiť a uvažovať nad pojmom štýl. Wagner ho chápe ako prirodzený výsledok moderného pokroku a je spojený so stavebnou formou.
Teda ide o odmietanie [[renesančnej]] a [[barokovej]] výzdoby, zároveň podpora čitateľnosti.
Neskôr sa stal profesorom viedenskej akadémie kde vyučoval žiakov, ktorí pokračovali v ceste modernej architektúry.
V roku [[1897]] bolo vo [[Viedni]] skupinou umelcov založené hnutie Videnská [[secesia]], ku ktorému patril okrem [[J.M.Olbricha]], či [[J.Hoffmanna]] aj Otto Wagner. Cieľom hnutia bolo postaviť sa proti tradičnému modernému umeniu a snaha o architektúru a umenie podporujúcu rozvoj modernej spoločnosti.
Smerovanie ku kontrole bohatosti a organizácie výzdoby v prospech kockových tvarov blokov a v geometrickom ornamente.
Riadok 26:
- [[1898-1899]] - Majolikový dom, [[Viedeň]]
Išlo o činžiakový dom, ktorý ako prvý nadobudol práva pre dôstojné bývanie pre obyčajných ľudí. Zaujímavý je aj okrem iného svojou farebnou fasádou zdobenom v secesnom štýle. Ide o keramickú dlažbu s ornamentálnymi kvetovými motívmi.
Každý byt je rozlohovo rovnako veľký a zároveň sa v rovnakej miere podieľa na výzdobe fasády.
Riadok 32:
- [[1913]] - Wagnerova vila II, [[Viedeň]]
Uzatvorená kompozíia, symetria a strohé využitie výzdoby. Ide o stavbu, ktorá svojou hmotovou vyváženosťou vytvára „klasicistické dielo“. Svojou jednoduchosťou vytvára kontrast s bohato zdobenou Wagnerovou vilou I.
Na fasáde sú viditeľné výraznejšie tvary kockových blokov, ktoré sú doplnené modrým geometrickým ornamentom a kovovými doštičkami.
- [[1906]] - Sankt Leopold V Steinhohe, [[Viedeň]]
Malý kostol v psychiatrickom ústave je modelovaný podobne ako Pavilon [[secesie]] ([[J.M.Olbrich]]). priečelie je v tvare štvorca a nad ním sa vypína veľká kupola, ktorú dopĺňajú vežičky. Dekoratívne formy sú triezvejšieho a usmerneného charakteru.
Objekt je obložený mramorovými doskami.
- [[1904-1906]] - Budova poštovej sporiteľne, [[Viedeň]]
Pôdorys je v tvare písmena V. popri pravouhlým a racionálnym tvarom je budova poznačená silným secesným dekorom.
Zaujímavý je aj interiér, kde hlavná hala je prestropená s jemnou konštrukciou z kovu a skla v tvare polovičného oválu. Interiér je bez výrazných ozdôb.
Riadok 50:
*[[1960]] - prestavba mestského hradobného pása na súčasný bulvár Ring, [[Viedeň]]
*[[1898-1899]] - Majolikový dom, [[Viedeň]]
*[[1913]] - Wagnerova vila II, [[Viedeň]]
*[[1906]] - Sankt Leopold V Steinhohe, [[Viedeň]]
*[[1904-1906]] - Budova poštovej sporiteľne, [[Viedeň]]
*[[1910]] -viedenská štvrť 22. okresu, [[Viedeň]]
| |||