Kométa Shoemaker-Levy 9: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Rei-bot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: hu:Shoemaker–Levy 9
Eryn Blaireová (diskusia | príspevky)
rozšírenie
Riadok 1:
[[Obrázok:Shoemaker-Levy 9 on 1994-05-17.png|right|300px|thumb|Snímky kométy z [[Hubblov vesmírny ďalekohľad|HST]] zo [[17. máj]]a [[1994]]]]
 
'''Kométa Shoemaker-Levy 9''' alebo '''SL9''', formálne označená ako '''D/1993 F2''', bola neperiodická [[kométa]], ktorá v roku [[1994]] dopadla na planétu [[Jupiter]], čo bola prvá možnosť priamo pozorovať zrážku dvoch telies [[slnečná sústava|slnečnej sústavy]]. Bola to tiež prvá pozorovaná kométa, ktorá obiehala Jupiter.
 
== Objavenie ==
{{Astronomický výhonok}}
Kométu objavili v rámci systematického hľadania [[blízkozemské teleso|blízkozemských telies]] manželia [[Eugene Merle Shoemaker|Eugene]] a [[Carolyn Jean Spellman Shoemakerová|Carolyn Shoemakerovci]] a [[David Levy]] na fotografii z [[23. marec|23. marca]] [[1993]]. Snímka bola vytvorená 45-centimetrovým [[Schmidtov teleskop|Schmidtovým teleskopom]] na [[Palomar Observatory]]. Neskorišie snímky ukázali, že ide o množstvo úlomkov sprevádzaných prachovou stopou. Kométu roztrhal Jupiter svojou [[slapová sila|slapovou silou]], keď okolo neho prelietala [[7. júl]]a [[1992]] vo vzdialenosti 21 000 km.
 
== Dopad na Jupiter ==
Kométa Shoemaker-Levy 9 na rozdiel od väčšiny komét neobiehala okolo [[Slnko|Slnka]], ale okolo Jupitera po dobu asi štvrť storočia po veľmi [[excentricita|excentrickej]] dráhe. Úlomky kométy roztrhanej slapovou silou planéty začali dopadať do Jupiterovej atmosféry [[16. júl]]a [[1994]]. Posledný z nich dopadol [[22. júl]]a [[1994]]. Miesta dopadu boli na južnej pologuli. Úlomkov bolo vyše 20 a mali rôznu veľkosť. Tie väčšie boli odhadované na 0,5 až 3 km a ich kolízna [[rýchlosť]] bola približne 60 km/s. Dopad úlomkov bol sledovaný [[Hubblov vesmírny ďalekohľad|Hubblovým kozmickým ďalekohľadom]] aj ďalekohľadmi [[Keck]]. V miestach dopadu vytryskli z [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféry]] Jupitera plyny, neskôr a v miestach dopadu vytvorili tmavé škvrny, ktoré boli pozorovateľné takmer rok. Najmohutnejší bol dopad fragmentu označeného písmenom G, ktorého [[kinetická energia]] 6 miliónov megaton [[trinitrotoluén]]u ďaleko presahuje celosvetové zásoby [[jadrová zbraň|jadrových zbraní]]. Odhaduje sa, že podrobná zrážka sa na Jupiteri prihodí raz za niekoľko tisícročí.
 
[[Kategória:Neperiodické kométy]]
[[Kategória:Jupiter]]
 
{{Link FA|en}}