Harald III. (Nórsko): Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 1 713 bajtov ,  pred 16 rokmi
==Návrat do Nórska==
 
===Spoluvláda===
Po návrate Harald zistil, že v Nórsku sa medzičasom odohrali prekvapujúce veci: Knut bol z Nórska vyhnaný Olafovým synom [[Magnus I|Magnusom]] a veľká časť Nórov prijala [[kresťanstvo]]. Magnus sa navyše tešil veľkej podpore šľachty i prostého ľudu a ten nebol ochotný Haralda prijať. A navyše Magnus napriek inak miernej povahe a mladému veku bol ťažší súper ako Harald očakával. Napokon ale Magnus výmenou za polovicu Haraldovho majetku privolil deliť sa s ním o moc, pričom Magnus si vymohol isté prednostné výsady (na čestné miesto, na kotviská, na kráľovské insígnie atď.). Tieto výsady si Magnus strážil a i tvrdohlavý Harald, ktorý nikoho pred sebou nezniesol to musel so škrípajúcimi zubami akceptovať. Táto spoluvláda trvala ale len do roku [[1047]], keď sa Magnus počas vojenskej výpravy do [[Dánsko|Dánska]] proti [[Sven Estridssen|Svenovi Estridssenovi]] nešťastnou náhodou smrteľne zranil. Napriek veľkým rozporom sa Magnusova smrť Harada dotkla a neskôr dal svojmu prvorodenému synovi meno Magnus.
 
===Samovláda===
Na smrteľnej posteli určil Magnus Svena Estridssena za svojho dediča v Dánsku a Haralda v Nórsku. S tým sa ale Harald nemienil zmeniť a neskôr každoročne podnikal pustošivé nájazdy do Dánska. Svena však poraziť nemohol, keďže ten sa rozhodujúcej bitke vyhýbal.
 
Počas tohoto obdobia založil Harald [[Oslo]] a keďže mu [[thing]] neschválil potrebné zvýšenie daní, vybudoval ho z vlastného vrecka.
 
V tejto dobe sa i podruhýkrát oženil, využijúc medzery vo výklade cirkevného práva s Thorou Gudbrandsdottir. S ňou mal neskôr dvoch synov; Magnusa a Olafa.
 
{{stub}}