Junkers Ju 88: Rozdiel medzi revíziami

d
→‎Vznik a vývoj: štylistika a menšie opravy
d (→‎Nasadenie: štylistika)
d (→‎Vznik a vývoj: štylistika a menšie opravy)
Na prelome rokov 1939 a 1940 sa začala vyrábať sériová verzia Ju-88 A-1, ktorá bola síce pomalšia ako prototyp, no mala väčšiu nosnosť. Stroj mal originálne riešenú pretlakovú kabínu - tzv. ''vollschitkanzel'', v ktorej bola sústredená celá posádka. Predpokladalo sa, že takáto konfigurácia posíli morálku posádky. Nevýhodou však bola stiesnenosť kabíny, v ktorej sa tlačili 4 členovia posádky. Výzbroj tvorili 3 guľomety [[MG 15]]: jeden pred druhým pilotom pre streľbu dopredu, jeden na ochranu vrchnej časti zadnej polosféry a tretí bol umiestnený v nesymetricky uloženej pancierovej vani pod kabínou a chránil spodnú časť zadnej polosféry. 1800 - 2400 kg bômb stroj niesol jednak na závesníkoch pod krídlami, ale aj vo vnútornej bombovnici. Bombardovacie Junkersy 88 boli vybavené aj aerodynamickými brzdami pre [[strmhlavé bombardovanie]]. Ďalšia verzia Ju-88A-2 mohla niesť malé raketové motory pre skrátenie štartu.
 
Neskrošia verzia A-4, mala okrem dlhších krídel aj väčšiu nosnosť bômb. Pod krídlami stroje tejto verzie odniesli po jednej 1000 kg bombe. Počas [[Bitka o Britániu (druhá svetová vojna)|bitky o Britániu]] sa ukázala obranná výzbroj ako nedostatočná a verzia A-4 preto dostala silnejšie guľomety [[MG 81]] (jeden vpredu, dva vzadu hore a jeden alebo dva [[MG 81Z]] vzadu dole niekedy aj dva na bokoch) a ešte jeden [[MG 131]] pre streľbu dopredu.<ref>{{Knižná referencia|autor=[[Václav Němeček]]|názov=''Vojenská letedla 3/letadla druhé světové války''|mesto=Praha|vydavateľstvo=Naše vojsko ISBN 80-7206-0117-1|strana=138|rok=1992}}</ref>. Z tejto verzie vychádzalo aj mnoho ďalších variant, ako bol stroj určený na odrezávanie prehradových balónov, torpédový bombardér alebo ťažký stíhač.
 
Na začiatku roku prelome rokov 1943 a 1944 sa objavila verzia Ju-88 S, ktorá dostala výkonné motory BMW 801 mala len trojčlennú posádku a len jeden obranný guľomet. Jej hlavnou obranou bola vysoká rýchlosť, ktorá strojom umožňovala operovať aj cez deň. Neskoršie verzie S dosahovali rýchlosť až 615 km/h. Verzia Ju-88 S-2 mala nosnosť až 3000 kg bômb.
Prieskumná verzia D (D-0 až D-5) z roku 1940, bola vybavená troma kamerami a prídavnými nádržami. V roku 1944 ju nahradila verzia T s [[hviezdicový motor|hviezdicovými motormi]]. Verzia C (C-1 až C-4), odvodená od základnej bombardovacej verzie A-1, bola ťažký stíhač. Verzia C-4, ktorej bolo vyrobených asi 100 ks, bola už odvodená od bombardovacej verzie A-4, mali preto dlhšie krídla a silnejšiu výzbroj. Na strojoch verzie C-6 sa po prvý krát objavila zbraňová konfigurácia označovaná ''[[Schräge Musik]]'', čo boli šikmo dopredu strieľajúce kanóny, pomerne účinné proti Spojeneckým bombardérom. Niektoré stroje boli vybavené rádiolokátormi [[FuG 202]]. Verzia R bola tiež stíhacia, bola však poháňaná hviezdicovými motormi. Obe tieto stíhacie verzie v noci často operovali nad britskými letiskami.
 
Úspech získala tiež nočná stíhacia verzia G, ktorá sa do výzbroje dostala koncom roku 1943. Tento typ mal zosilnené chvostové plochy, vylepšenú pancierovú ochranu a nové motory [[BMW 801]]. Nemal presklenú prednú časť kabíny ani spodnú pancierovú vaňu, namiesto toho však mohol niesť batériu kanónov [[MG 151/20]] kalibru 20 mm. Pôvodne sa počítalo so šiestimi no neskôr musel byť ich počet znížený na 4, pretože pri streľbe bola posádka ich zábleskmi oslňovaná. Pasívnu obranu tvoril jeden dozadu strieľajúci guľomet MG 131. Stroje tiež dostali radary FuG 220 SN-2, zariadenie [[FuG 227 Flensburg]]. StrojeJu-88 tejto verzie často prenasledovali britské bombardéry až nad ich domovské základne. Jeden stroj tak omylom pristál na Anglickom letisku a Britom sa tak do rúk dostalo zariadenízariadenie ''Flensburg'', ktoré bolo navádzané na ich výstražné radary [[Monica]]. Tie sa preto onedlho prestali používať. Nemci tiež používali rádiolokátor [[FuG 228 Lichtenstein]], ktorý mal meniteľnú frekvenciu, čo podstatne sťažovalo jeho rušenie. Na Ju-88 boli nainštalované aj mnohé iné prístroje vrátane [[FuG 240 Berlin]], čo bola kópia britského zariadenia H2S ukoristeného z jedného zo zostrelených britských bombardérov. Verzia G-6, ktorá sa objavila v polovici roku 1944, dostala opäť radové motory ([[Jumo 213|Jumo 213A-1]]) a šikmo páliace kanóny ''Schräge Musik''. Nočné stíhacie verzie Ju-88 zničili viac spojeneckých nočných bombardérov, než všetky ostatné typy dohromady. Od verzie G bola odvodená aj prieskumná verzia H.
 
Posledná verzia bola označená P a mala slúžiť v boji proti tankom[[tank]]om, na čo bola vybavená protitankovým kanónom [[PaK 40]] kalibru až 75 mm (verzia P-1) alebo ľahším 37 mm [[BK 3,7]] (verzia P-2), či [[BK 5]] kalibru 50 mm (verzia P-4). Nemci laborovali aj s výzbrojou ako boli [[plameňomet]]y (napr. [[NSGr 2]]) a [[raketomet]]y (napr. [[RZ 65]]), tieto komplikované experimenty však prerušil koniec vojny.
 
Pred koncom vojny Nemci vyrobili aj niekoľko špeciálnych Junkersov 88 prestavaných na bezpilotné lietajúce bomby tzv. [[Mistel]]. Stroje boli naložené výbušninami a riadené boli z menšieho stíhacieho stroja ([[Messerschmitt Bf 109|Bf 109]] alebo [[Fw 190]]) pripevneného zvrchu zvláštnou konštrukciou na ich trupe. Pilot stíhačky najprv doletel s celým Mistelom k cieľu nasmeroval naň stroj a oddelil sa od Junkersu a unikol. Mistel letel nasmerovaný na cieľ udržujúc smer pomocou [[gyroskop]]ov.
42 967

úprav