'''Centuriálny snem''' ([[latinčina|po latinsky]] '''comitia centuriata'''), -slovensky stotinový snem). Ľudové zhromaždenie v [[Staroveký Rím|antickom Ríme]], v ktorom sa ľudia schádzali vojensky organizovaní do stotín podľa veľkosti majetku (''centuriae''). Jeho zriadenie sa pripisuje šiestemu rímskemu kráľovi [[Servius Tullius|Serviovi Tulliovi]] v polovici 6. storočia pred Kr., jeho obdobou bolo zavedenie majetkového cenzu aténskym politikom [[Solón]]om v roku 594/593 pred Kr. Týchto stotín bolo 193, z toho 98 stotín tvorili jazdci (''equites'') a 1. (majetková) trieda, 95 – ostatní občania. Pretože majetní občania mali nadpolovičnú väčšinu hlasov, zabezpečili si politickú moc a rozhodovanie v štáte.
TýmtoNa spôsobomstotinovom sneme sa volili hlavnenajvyšší vyššírímski úradníci – [[Konzul (staroveký Rím)|konzul]], [[prétor]] a [[cenzor]], prijímali sa zákony, rozhodovola sa o mieri a o vojne. V [[súdnictvo|súdnictve]] pôsobilo toto zhromaždenie ako odvolací súd.Neskôrpre sarímskych jehoobčanov, významktorí znížil,mali leboprávo niektoréodvolať právomocisa prešliproti narozhodnutiu štátnuúradníka správunajmä a.ppri hrdelných trestoch (''ius provocationis'').
Význam stotinového snemu trval prakticky počas celého obdobia rímskej republiky (509 pred Kr. - 1. stor. pred Kr., jeho význam čiastočne zatlačili rozhodnutia plebejského snemu (''contio plebis'').
