Milét: Rozdiel medzi revíziami

Prvé osídlenie pochádza z [[neolit]]u. V [[11. storočí pred Kr.]] tu [[Ióni|iónski]] kolonisti založili prvú osadu. V [[8. storočie pred Kr.|8. storočí]] sa Milét stal jedným z najdôležitejších stredísk obchodu vtedajšieho sveta. V [[7. storočí pred Kr.]] mal 25 000 obyvateľov. V 7. a [[6. storočie pred Kr.|6. storočí]] Milét založil vraj vyše 80 kolónií na pobreží [[Čierne more|Čierneho mora]] a v delte Nílu[[Níl]]u. V tomto období patril aj k najväčším mestám zväzku 12 iónskych miest. V 6. storočí pred Kr. tu pôsobili prví grécki filozofi [[Tales]], [[Anaximandros]] a [[Anaximenes]] (tzv. [[milétska škola]]), ďalej geograf [[Hekataios]] a historik [[Kadmos]].

V roku [[499 pred Kr.]] Milét inicioval vzburu maloázijských Grékov proti [[Peržania|Peržanom]], ale roku [[494 pred Kr.]] ([[bitka pri Ladé]]) bol úplne zničený. Čoskoro bolo však mesto znova postavené, a to s pravouhlými ulicami. Roku [[386 pred Kr.]] mesto ovládli Peržania, [[377 pred Kr.]] pripadol [[Kária|Kárii]], [[334 pred Kr.]] ho dobyl [[Alexander Veľký]] a prosperita mesta dočasne poklesla. Po Alexandrovej smrti a období diadochov roku [[188 pred Kr.]] pripadol [[Staroveký Rím|Rímskej ríši]] a obnovila sa prosperita. V [[3. storočie|3. storočí po Kr.]] sa začal definitívny úpadok mesta spôsobený zanášaním prístavu riečnymi náplavami.

V meste bolo od konca [[19. storočia]] vykopané množstvo pamiatok - napr. rímske divadlo, mramorové sochy levov, dve [[agora|agory]], brána (dnes v Pergamskom[[Pergamonské múzeum|Pergamonskom múzeu v Berlíne]]), [[delfinión]], [[buleutérion]], [[nymfeum]], [[akvadukt]], [[termy]] Faustíny (dcéry Marka Aurélia), rímske kúpele Vergília Capita a helenistické mestské hradby.