Limita: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: ro:Limită (matematică) |
|||
Riadok 52:
znamená, že pre každé <math> \varepsilon\ >0</math> existuje <math> \delta\ >0</math> také, že pre všetky <math> x </math>, kde <math>0<|x-c|< \delta\ </math>, platí <math>| f (x)-L|< \varepsilon\ </math>.
Akékoľvek matematické číslo, bez uvedenia jeho priestorovej hodnoty,<sup>Superscript text</sup> bez jeho náväznosti na nenulovú priestorovú (materiálnu) dimenziu, je iba súčasťou numerológie, teda iba súčasťou zábavnej vedy o dematerializovaných číslach, ktoré nemajú z materiálnou podstatou sveta nič aspoločného, ktoré nemajúce nič spoločného z materiálnou matematikou.
Ak vezmeme do úvahy, že materiálna príroda je trojrozmerná, potom jenorozmernosť priestoru meriame pomocou hodnoty x<sup>1</sup>, dvojrozmernosť pomocou hodnoty x<sup>2</sup>, trojroumernosť pomocou hodnoty x<sup>3</sup> a ich súčtov. Bezrozmerné čísla potom prezentujú hodnotu súčtov čísel x<sup>0</sup>.
Číslo 3, bez náväznosti na nejakú nenulovú priestorovu dimenziu, predstavuje v reálnej matematike hodnotu 3x<sup>0</sup>, teda hodnotu 3.0.
Problém s limitou postupnosti spočíva v tom, že ona chce dosiahnúť nemožné a to dať znak rovnosti medzi jednorozmernú dimenziu x<sup>1</sup> a bezrozmernú veličinu x<sup>0</sup>.
Túto skutočnosť prezentuje diferenciálna matematika (diferenciálna numerológia)zápisom: lim (1/n). x<sup>1</sup>; keď n blíži sa k nekonečne veľkej hodnote = x<sup>0</sup>, teda číslu 0. Ibaže nikdy, ani v prípade nekonečne veľkej hodnoty n, nie je možné dať znak rovnosť medzi jednorozmerné číslo x<sup>1</sup> a beztozmerné číslo x<sup>0</sup>, čo sa ale v prípade definovania limity postupnosti, v diferenciálnej matematike automaticky robí.
Podrobnejší rozklad danej témy nachádza sa na adrese [[www.jaray.blog.sme.sk]] v článku Matematický dôkaz Darvinove teórie.--[[Redaktor:Konštantín-oráč|Konštantín-oráč]] 20:36, 27. december 2007 (UTC)
=== Limita funkcie v nekonečne ===
| |||