Pontčina: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
'''Pontčina''' alebo '''pontská (novo)gréčtina''' je [[novogréčtina|novogrécke]] nárečie, niekedy považované aj za samostatný [[grécke jazyky|grécky jazyk]]. Je to jazyk Grékov z oblasti [[Pont]]u (severovýchodné Turecko), Arménska, Gruzínska a Krymu.
Pontská gráčtina je jazyk grékov z oblasti Pontu(severovýchodné Turecko), Arménska, Gruzínska a s Krymu. Gréci prišli do pontu počas veľkej gréckej kolonizácie v 8st.p.n.l. Títo gréci boli prevažne Ióni(Οι Ιόνοι). Počas celého trvania staroveku sa tu popri starovekej gréčtine koine(κοινή) uchovali prvky z iónskeho nárečia. Počas byzantskej gréckej doby sa začal jednotný grécky koine jazyk rozpadať a vznikali rôzne menšie jazyky, medzi nimi i pontský dialekt, v ktorom sa aj v stredoveku používali nárečové prvky. Keď v 10.st.n.l grécke písmeno η(éta) zmenilo výslovnosť na íta, pontskí gréci, aby nemuseli meniť výslovnosť v niektorých prípadoch zmenili étu na epsilon(ε), tak zostala výslovnosť rovaká. Po páde gréckej byzantskej ríše sa celá grécka Anatólia a aj materské Grécko dostali pod vládu Ottomanských Turkov, ktorí sa začali usadzovať prevažne v Gréckej Malej Ázii (Η Μίκρα Ασία). Mnoho grékov museli prestúpiť na islam a tak boli poturční. Ostala však grécka komunita v Istambule, západnek malej ázii, Kappadókii a v Ponte. Behom gréckej vojny za nezávislosť v 19. a v 20.st Gréci úspešne získali časť Pontu a Malej Ázie, no turecký generál Attaturk porazil Grékov a tak začal koniec Anatólskich grékov. V r. 1921 prvý prezident Tureckého štátu spomínný Mustafa Kemal Attaturk dal rozkaz zničiť Pontské grécke mestá Smyrni (Σμιρνη), Trapezos (Τραπεζος) a Čambašin (Τσαμπασιν). 350 000 pontských grékov bolo vyvraždených, či upálených a zbytok ich muselo opustiť nový turecký štát. Anatóliu opustili takmer všetci Gréci, aj pontskí. Väčšina z nich sa usadila v Gréckom štáte, prevažne v provincii Makedonia (Μακεδόνια). Nastal však problém, nakoľko bola pontská gréčtina už veľmi vzdialená od modernej gréčtiny. Pontskí gréci sa teda museli naučiť novogréčtinu. Dodnes však žijú v Grécku, je ich okolo 3 000 000 a udržujú si tradície hudbu a jazyk. ▼
==Dejiny ==
▲
==Charakteristika ==
:γιόκ-jók-όχι-óchi-nie▼
:ελέπω-elépo-βλέπω-vlépo-vidím▼
:λώματα-lómata-ρούχα-rúcha-šaty▼
:μερ-mer-πού-pú-kde▼
:τσιπ-čip-πολύ-polý-veĺa▼
:κορ-kor-κορή-korí-dievča,dcéra▼
:κοριτς-korits-κορήτσι-dievčatko▼
:θαγιάτερα-thajátera-κορή-korí-dcéra▼
:σευτα-sefta-αγάπη-agápi-láska▼
:κεπιν-kepin-κήπος-kípos-záhrada▼
:τσουλα-čula-τσοντα-tsonda-prostitútka▼
:πιγέν-pijén-πιγένω-pijéno-idem▼
:γιαρ,γιαρ-jar,jar-neexistuje v nov.gréčtine-povzdych, výkrik do boja▼
[[Kategória:Grécke jazyky]]
▲Pontská gréčtina je jazyk viac podobný starogréčtine, ako moderná gréčtina. Obsahuje však prvky z Turečtiny, ako napr. mäkčene , prípadne slová pochádzajúce z turečtiny.
▲Pontská gréčtina-latinský prepis pontskej výslovnosti-moderná gréčtina-latinský prepis modernej gréčtiny-slovenčina
▲γιόκ-jók-όχι-óchi-nie
▲ελέπω-elépo-βλέπω-vlépo-vidím
▲λώματα-lómata-ρούχα-rúcha-šaty
▲μερ-mer-πού-pú-kde
▲τσιπ-čip-πολύ-polý-veĺa
▲κορ-kor-κορή-korí-dievča,dcéra
▲κοριτς-korits-κορήτσι-dievčatko
▲θαγιάτερα-thajátera-κορή-korí-dcéra
▲σευτα-sefta-αγάπη-agápi-láska
▲κεπιν-kepin-κήπος-kípos-záhrada
▲τσουλα-čula-τσοντα-tsonda-prostitútka
▲πιγέν-pijén-πιγένω-pijéno-idem
▲γιαρ,γιαρ-jar,jar-neexistuje v nov.gréčtine-povzdych, výkrik do boja
|