Národnie noviny

História periodika

Keď vo februári v roku 1870 vypukol v peštianskych tlačiarňach štrajk sadzačov a méterov za zvýšenie platov, ktorý trval aj v marci 1870 pre odmietavé pôsobisko ich zamestnávateľov, vtedy ešte zamestnanci, ktorí štrajkovali netušili, že vydávajú posledné čísla Prešťbudínskych vedomostí. Nepomohlo ani presťahovanie tlačiarne do Martina, kde mali menšie náklady, a ani predpoklad že noviny budú mať zvýšený spoločensko-politický účinok z dôvodu vychádzania v centre Slovenska. „V príspevku nazvanom príznačne „S Bohom“, M. Š. Ferienčík zhodnotil desaťročné pôsobenie Prešbudínskych vedomostí pozitívne. Označil ich „za významný žľab, ktorým prúdil vývin do nášho národného života“. Pripomenul, že premenovaním tohto tlačového orgánu na Národné noviny chcú ich tvorcovia zdôrazniť, že vedome nadväzujú na pokrokové tradície štúrovských predrevolučných Slovenských národných novín.“ Tým čo tvrdil sa však nezmenila ani ich politická koncepcia, ani ich cieľ, pretože Národné noviny bojovali za to isté, za čo bojoval aj ich predchodca. Národné noviny patria k najdlhšie vychádzajúcim slovenským politickým novinám. Ich prvé číslo vyšlo v nedeľu 13. marca 1870. „Noviny vychádzali 3 razy do týždňa, aby sa zabezpečilo aktuálne spravodajstvo“, tak začal M.Š. Ferenčík predplácať telegrafické správy z ústrednej viedenskej spravodajskej kancelárie. Národne noviny vychádzali na štyroch stranách tri razy do týždňa, tým sa však ich textová časť nerozšírila, pretože veľa miest v Národných novinách zaberali zoznamy predplatiteľov. Okrem toho tu bývali oznamy a inzeráty.