Múzeum Tatranského národného parku: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bubamara (diskusia | príspevky)
d {{projekt|commons=Category:Múzeum Tatranského národného parku}}
oprava preklepov
Riadok 3:
'''Múzeum Tatranského národného parku''' v [[Tatranská Lomnica|Tatranskej Lomnici]] je kultúrno-vzdelávacím stánkom od roku 1969, čo je obdobie už takmer 50 rokov. Popudom na jeho vznik bola kandidatúra Tatier na MS 1970 v klasickom lyžovaní. Informuje návštevníkov o faune a flóre Vysokých Tatier, o ich geológii a geomorfológii. Bolo však aj sídlom Výskumnej stanice TANAP-u a Správy TANAP-u.
 
Jej autorom je slovenský architekt z Humenného [[Pavol Merjavý]], pre ktorého je toto dielo jedným z najvýznamnejších. Je tým, za ktoré získal v r. 1971 [[Cena Dušana Jurkoviča|Cenu Dušana Jurkoviča]]. Zaraďujeme ho k stavbám ''slovenskej abstrahujúcej moderny''. Je toale predovšetkým stavbou, ktorá je pevne spätá s tatranskou prírodou.
 
Budova sa nachádza v blízkosti autobusovej stanice,kde v čase svojho vzniku tvorila priestorovú dominantu a na pozadí tatranských šítov dokonale korešponduje s prostredím (v súčasnosti toto jej postavenie degraduje blízky hotel). Hmota budovy pôsobí v celku monumentálnym dojmom, i keď nemožno hovoriť o veľkej stavbe. Môžeme tu pozorovať autorov príklon ku geometrickej schéme. Prvkom, ktorým okamžite upúta pozornosť, je tvarovo jednoduchá sedlovou strechou zastrešená trojuholníková hmota elegantne kombinovaná s horizontálnou hmotou zapustenou do prednej štítovej steny, ktorá je murovaná z prírodných kameňov- okruhliakov, a tým vlastne štruktúrovaná. Objekt tak získava osobitý charakter. Nachádza sa na nej aj plastika akad. sochára [[Juraja Bartusza]]. Expozičná časť múzea je umiestnená práve v tejto hmote a je veľkoryso koncipovaná, čo umožňuje netradičné inštalovanie expozícií a zachováva si žabicový obklad aj v interiéri, kde je zaujímavo použitá v kombinácii s horizontálnym dreveným laťovaním. V horizontálnej časti sa nachádza prednášková sála múzesmúzea so zaujímavým podhľadom z konárov a drevených lát. Posledným hmotovým prvkom je administratívna časť. Geometrická schéma sa objavuje aj na dlažbe pred samotným objektom, kde je vytvorená kompozícia z trojuholníkov rôznej farebnosti. V architektúre sú zakomponované aj ďalšie výtvarné diela akad. sochára [[Arpád Račko|Arpáda Račka]] a akad. maliara [[Jozefa Kornúcika]].
 
Stavba má kombinovaný nosný systém so železobetónovými stĺpmi a prírodným kamenným výplňovým murivom, pričom v expozičnej hale múzea sú použité železobetónové nosníky. Zastrešená je pultovými strechami s oplechovaním. Vstupná časť je presklená s akcentovaným kubickým vstupom, ktorý je obloženým mramorom.
 
Budova je trojpodlažná s jedným podzemným podlažím, výsatvnávýstavná hala prechádza má výšku troch podlaží. Dispozičné usporiadanie je veľmi prehľadné a jednoduché. Zo vstupných priestorov sa dostávame do foyeru s recepciou. Na foyer je napojená expozičná hala múzea, kde je schodisko vedúce na galériu s ďalšími exponátmi. Administratívne priestory s kanceláriami a prednáškovou sálou pre 120 osôb sú taktiež prístupné z foyeru. Schodiskami je prísupné podzemné podlažie s depozitom, skladmi a kotolňou a druhé nadzemné podlažie kancelárií.
 
== Galéria ==