Zjednotenie Bulharska: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace |
d Hotovo. |
||
Riadok 1:
[[Image:Map of Bulgaria and Eastern Rumelia in 1882.jpg|thumb|300px|right|[[Dejiny Bulharska#Tretie bulharské cárstvo|Bulharské kniežatstvo]] a [[Východná Rumélia]] pred zjednotením [[Bulharsko|Bulharska]] v roku [[1882]].]]
'''Zjednotenie Bulharska''' ([[bulharčina|po bulharsky]]: ''Съединение на България'') je faktické zjednotenie [[Dejiny Bulharska#Tretie bulharské cárstvo|Bulharského kniežatstva]] a [[Východná Rumélia|Východnej Rumélie]] koordinované [[Bulharský tajný revolučný centrálny výbor|Bulharským tajným revolučným výborom]] na jeseň v roku [[1885]]. Samotný akt zjednotenia krajiny nastal po vypuknutí jednotlivých menších povstaní v rôznych mestách v oblasti [[Východná Rumélia|Východnej Rumélie]].
Řádek 42 ⟶ 41:
== Srbsko-bulharská vojna ==
[[Image:Manifest-serbo-bulgarian-war.jpg|right|frame|100px|Manifest kniežaťa [[Alexander I. (Bulharsko)|Alexandra I. Batenberga]], ktorým bola vyhlásená srbsko-bulharská vojna.]]
Po [[6. september|6. septembri]] [[1885]] bulharská vláda očakávala napadnutie [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]]. Preto sa všetky vojská presunuli k východným hraniciam [[Bulharsko|Bulharska]] do oblasti [[Trácia|Trácie]]. Dňa [[2. november|2. novembra]] [[1885]] však [[Bulharsko]] pod zámienkou, že narušilo rovnováhu na [[Balkánsky polostrov|Blakánskom polostrove]] a vraj napadlo srbských vojakov v bulharsko-srbskom pohraničnom pásme, nečakane napadlo [[Srbsko]]. Srbský kráľ a jeho vláda boli podráždený úspechom zjednotenia [[Bulharsko|Bulharska]] a obával sa, že taká istá situácia može vzniknúť aj v Macedónsku. Navyše sa do tejto situácie zaplietlo aj [[Rakúsko-Uhorsko]], ktoré sa obávalo nárastu vplyvu [[Ruská federácia|Ruska]] v tejto oblasti v budúcnosti.
[[Srbsko]] bolo svojím víťazstvom vo vojne dopredu presvedčené, pretože malo skúsenejšiu a lepšie vyzbrojenú armádu a bolo podporované [[Rakúsko-Uhorsko]]m. [[Dejiny Bulharska#Tretie bulharské cárstvo|Bulharské kniežatstvo]] sa v tejto chvíli ocitlo bez pomoci ostatných krajín. Jej vojská boli odchodom ruských dôstojníkov oslabené a bulharskí sú ešte mladí a neskúsení. Srbské vojská atakujú [[Bulharsko]] v dvoch smeroch. Časť srbského vojska postupovala smerom na sever k [[Vidin]]u a druhá časť sa stala exekútorom hlavného úderu a vybrala sa smerom na [[Sofia|Sofiu]]. Bulharské pohraničné vojská však v boji preukázali hrdosť a smelo bránili postup nepriateľa.
V tieto ťažké a pre celý bulharský národ osudné dni práve národ vzal na svoje plecia obranu zjednotenia svojej krajiny. Bývalá armáda bojujúca v [[Rusko-turecká vojna (1877-1878)|rusko-tureckej vojne]] v rokoch [[1877]] - [[1878]] a pri [[Druhá bitka pri Šipčenskom priesmyku|obrane Šipčenského priesmyku]] v auguste roku [[1878]], krajania z [[Macedónsko|Macedónska]], žiaci a študenti bulharských škôl vytvárali dobrovoľné vojenské oddiely. Medzitým sa zvyšok bulharského vojska presunuli z východnej hranice k [[Sofia|Sofii]] a [[Slivnica|Slivnici]], kde sa mali uskutočniť hlavné boje vo vojne, ku ktorým došlo [[5. november|5.]] - [[7. november|7. novembra]] [[1885]]. Dňa [[7. november|7. novembra]] [[1885]] boli srbské vojská porazené a dali sa na ústup. [[Bulhari]] oslobodili [[Dragoman]], [[Caribrod]] a [[Pirot]]. [[Srbsko]] sa ocitlo pred nezvratným koncom. V tejto chvíli sa do konfliktu zapojjilo [[Rakúsko-Uhorsko]], ktoré nieslo hlavný podiel na vypuknutí srbsko-bulharskej vojny. Upozorňuje bulharské knieža [[Alexander I. (Bulharsko)|Alexandra I.]], že ak bude bulharská armáda v oslobodzovaní miest pokračovať, [[Rakúsko-Uhorsko]] bude nútené do vojny zasiahnuť.
Prímerie medzi [[Srbsko]]m a [[Bulharsko]]m bolo podpísané [[7. december|7. decembra]] [[1885]] a konečný mier [[19. február]]a [[1886]] [[Bukureštská mierová zmluva (1886)|Bukureštskou mierovou zmluvou]], ktorá sa definitívne ukončila srbsko-bulharský konflikt v bulharských dejinách známy ako „vojna kapitánov proti generálom“. Bulharské vojská porazili skúsenejšieho a lepšie vyzbrojeného protivníka, pretože bránili spravodlivé národné dielo - zjednotenie [[Dejiny Bulharska#Tretie bulharské cárstvo|Bulharského kniežatstva]] a [[Východná Rumélia|Východnej Rumélie]].
== Uznanie aktu zjednotenia ==
Po veľkom úspechu [[Dejiny Bulharska#Tretie bulharské cárstvo|Bulharského kniežatstva]] bolo európskym krajinám jasné, že v oblasti [[Východná Rumélia|Východnej Rumélie]] nie je možné obnovenie situácie spred zjednotenia [[Bulharsko|Bulharska]]. Knieža [[Alexander I. (Bulharsko)|Alexander I.]] sa vo [[Východná Rumélia|Východnej Rumélii]] stal generál-gubernátorom a zobral na seba všetky jej finančné podlžnosti. Uznanie zjednotenia [[Dejiny Bulharska#Tretie bulharské cárstvo|Bulharského kniežatstva]] a [[Východná Rumélia|Východnej Rumélie]] do jedného štátu schválila [[Osmanská ríša]] a všetky Veľké Sily v tzv. Topchanenskom akte [[24. máj]]a [[1886]] v [[Carihrad]]e.
V bulharských dejinách je zjednotenie [[Dejiny Bulharska#Tretie bulharské cárstvo|Bulharského kniežatstva]] a [[Východná Rumélia|Východnej Rumélie]] jedna z najdôležitejších udalostí v žicote bulharského národa. [[Bulharsko]] pri nepriazni Veľkých Síl samo dokázalo prekonať nespravodlivosti [[Berlínska zmluva|Berlínskej zmluvy]]. Diplomatickou a vojenskou cestou sa mu podarilo uskutočniť prvý krok k svojmu národnému zjednoteniu, ktorým vznikli podmienky na samostatný nezávislý rozvoj expanzívnej činnosti [[Dejiny Bulharska#Tretie bulharské cárstvo|Bulharského kniežatstva]].
== Bulharsko po zjednotení ==
V roku [[1885]] vzniklo nezávislé [[Dejiny Bulharska#Tretie bulharské cárstvo|Bulharské kniežatstvo]], ktoré od tejto chvíle miešalo karty na politickej scéne európskeho kontinentu. Napriek veľkému úspechu je však krajina nútená riešiť rad problémov. Vojna so [[Srbsko]]m narušila jej hospodárstvo a finančná zadĺženosť [[Východná Rumélia|Východnej Rumélie]] prinútila [[Alexander I. (Bulharsko)|Alexandra I.]] zvýšiť dane. Tieto ťažkosti už aj tak zhoršujú existujúce politické rozpory, ktoré sa stále viac sústreďujú v otázke okolo osoby kniežaťa a rozvoja rusko-bulharských vzťahov. S bulharských umiernených liberálov [[Dragan Cankov|Dragana Cankova]] a Národnej strany bývalej [[Východná Rumélia|Východnej Rumélie]] sa vytvorilo proruské krídlo, ktoré považovalo priateľstvo s [[Ruská federácia|Ruskom]] za najdôležitejšiu podmienku ďalšej existencie a rozvoja bulharského štátu. Knieža [[Alexander I. (Bulharsko)|Alexander I.]] sa tak stal prekážkou v rozvoji priateľských vzťahov s osloboditeľským [[Ruská federácia|Ruskom]].
Radikálni prívrženci [[Vasil Radoslavov|Vasila Radoslavova]] (tzv. rusofóbi) však boli za každú cenu za zotrvanie [[Alexander I. (Bulharsko)|Alexandra I.]] na bulharskom tróne, pretože ho považovali za symbol vydobytia bulharskej slobody. Tvrdili totiž, že všetky problémy, ktoré [[Bulharsko]] malo boli príčinou vplyvu [[Ruská federácia|Ruska]] na [[Balkánsky polostrov|Balkánskom polostrove]].
Ideu zlepšenia vzťahov s [[Ruská federácia|Ruskom]], avšak nie za cenu zosadenia [[Alexander I. (Bulharsko)|Alexandra I.]] z trónu, zastával [[Petko Karavelov]], podporovaný [[Stefan Stambolov|Stefanom Stambolovom]].
{{Hlavný článok|Štátny prevrat v Bulharsku (1886)}}
V lete roku [[1886]] sa rozpory medzi rusofilmi (liberálmi) a rusofóbmi prehĺbili. Hlavnou otázkou bulharského politického života sa stala otázka osudu kniežaťa [[Alexander I. (Bulharsko)|Alexandra I.]] a jeho zotrvanie na bulharskom tróne. Vypuknutie [[Štátny prevrat v Bulharsku (1886)|štátneho prevratu]] [[9. august]]a [[1886]] túto otázku vyriešilo a dni vlády [[Alexander I. (Bulharsko)|Alexandra I. Batenberga]] boli spočítané.
== Pozri aj ==
* [[Dejiny Bulharska]]
* [[Sanstefanská mierová zmluva]]
* [[Berlínsky kongres]]
* [[Berlínska zmluva]]
* [[Štátny prevrat v Bulharsku (1886)]]
[[Kategória:Dejiny Bulharska]]
[[bg:Съединение на България]]
[[en:Bulgarian unification]]
| |||