Zjednotenie Bulharska: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Xpucmo (diskusia | príspevky)
d Zjdenotenie Bulharska premiestnená na Zjednotenie Bulharska: prehodene pismenka.
Xpucmo (diskusia | príspevky)
Riadok 36:
Vyhlásenie zjednotenia, ktoré ľud prijal s veľkou radosťou potvrdilo [[8. september|8. septembra]] [[1885]] manifestom aj bulharské knieža [[Alexander I. (Bulharsko)|Alexander I. Batenberg]]. Knieža si ním zabezpečilo moc aj v automnómnej oblasti, čím bol dokonaný prvý úspešný krok k tak dlho očakávanému zjednoteniu krajiny. V tejto situácii bolo najdôležitejšie zabezpečiť medzinárodné uznanie aktu zjednotenia, čo však nebolo jednoduché. Navyše [[Ruská federácia|Rusko]] bolo zjednotením [[Dejiny Bulharska#Tretie bulharské cárstvo|Bulharského kniežatstva]] a [[Východná Rumélia|Východnej Rumélie]] znepokojené, pretože knieža [[Alexander I. (Bulharsko)|Alexander I.]] si ním zabezpečil svoju pozíciu v krajine. Preto bolo v tejto situácii jeho cieľom zbaviť panovníka trónu, aby si tak mohlo zachovať vplyv na [[Balkánsky polostrov|Balkánskom polostrove]]. Z [[Bulharsko|Bulharska]] boli odvolaní všetci ruskí dôstojníci a [[Ruská federácia|Rusko]] sa dožadovala obnovenia hraníc [[Bulharsko|Bulharska]] spred [[6. september|6. septembra]] [[1885]]. K požiadavke [[Ruská federácia|Ruska]] sa pripojili aj [[Rakúsko-Uhorsko]], [[Nemecko]], [[Francúzsko]] a [[Taliansko]]. Jediným štátom, ktorý podporoval zjednotenie bolo [[Anglicko]].
 
[[Osmanská ríša]], ktorá stratila akýkoľvek vplyv a moc na udalosti v [[Bulharsko|Bulharsku]] bola jeho postupom prekvapená a vyhlásila, že proti krokom krajiny použije vojenskú silu. [[Srbsko]] a [[Grécko]] boli vývinom situácie u svojho suseda tiež nespokojné, pretože aktom zjednotenia sa [[Bulharsko|Bulharsko]] zrazu stalo druhou najväčšou krajinou v oblasti [[Balkánsky polostrov|Balkánskeho polostrova]] a juhovýchodnej [[EurópyEurópa|Európy]] po [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]]. Jej rozloha bola 96 345 km² a počet obyvateľov vyše 3 000 000. Hrozba vyhlásenia vojny [[Bulharsko|Bulharsku]] bola teda viac než aktuálna. Situácia na [[Balkánsky polostrov|Balkánskom polostrove]] sa vývinom situácie v [[Bulharsko|Bulharsku]] zostrila.
 
Väčšina krajín zo zoskupenia Veľké Sily bola proti zjednoteniu [[Bulharsko|Bulharska]], nechceli však dopustiť vypuknutie ďalšej vojny. Najlepšou variantou pre nich bolo obnovenie situácie podľa podmienok [[Berlínska zmluva|Berlínskej zmluvy]]. Preto sa [[24. október|24. októbra]] [[1885]] v hlavnom meste [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] sa uskutočnila medzinárodná konferencia. Jej úlohou bolo vyriešiť bulharskú otázku a vzniknutú situáciu na [[Balkánsky polostrov|Balkánskom polostrove]]. Veľmi skoro sa však udalosti rozvinuli inak.