Alexander I. (Bulharsko): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
gramatika
Riadok 3:
'''Alexander I.''' z Hessensko-battenberskej dynastie (* [[5. apríl]] [[1857]], [[Benátky]] – † [[17. november]] [[1893]], [[Graz]]) bol druhým synom princa [[Alexander Hessenský|Alexandra Hessenského]] a synovcom [[Alexander II. (Rusko)|Alexandra II.]], ktorý vládol v [[Rusko|Rusku]].
 
V bulharských dejinách a v mysliach bulharského obyvateľstva je známy pod menom Alexander Batenberg. Hoci sa na bulharskom tróne zdržal iba sedem rokov do dejín [[Dejiny Bulharska|Bulharska]] sa zapísal ako prvé knieža [[Dejiny Bulharska#Tretie bulharské cárstvo|Bulharského kniežatstva]] po [[Rusko-turecká vojna (1877-1878)|Osloboditeľskej vojne]] a stal sa symbolom slobody a nádeje, keď takmer po takmer piatich storočiach nadvlády [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] sa zaslúžil sa o [[Zjednotenie Bulharska|Zjednotenie Bulharského kniežatstva a Východnej Rumélie]] na jeseň roku [[1885]] ([[6. september]] [[1885]]).
 
== Život ==
Riadok 14:
Keď sa na [[Berlínsky kongres|Berlínskom kongrese]] v lete roku [[1878]] rozhodlo, že budúce knieža zjednoteného [[Bulharsko|Bulharska]] by malo byť aristokratom (nie však z nejakej veľkej dynastickej rodiny vládnucej v [[Európa|Európe]]), [[Ruská federácia|Rusko]] a Veľké Sily sa rozhodli jeho kandidatúru na bulharský trón podporiť. Dňa [[17. apríl]]a [[1879]] ho ako 22 ročného poslanci 1. Veľkého národného zhromaždenia zvolili za prvé [[knieža]] [[Dejiny Bulharska#Tretie bulharské cárstvo|Bulharského kniežatstva]].
 
Počas svojej vlády sa aj napriek nesúhlasu s niektorými politickými krokmi [[Ruská federácia|Ruska]] snažil upevniť si moc v krajine, čím si na svoju stranu získal mnoho odporcov. Medzi bulharským obyvateľstvom bol však nepochybne populárny. Prvýkrát v dejinách krajiny zviedol tzv. sťažovací deň - stanovený deň v každom týždni, kedy sa obyvatelia z celého [[Bulharsko|Bulharska]] mohli prísť predniesť svoje prosby, posťažovať sa a povedať kniežaťu, čo ich trápi.
 
Rok [[1885]] priniesol [[Bulharsko|Bulharsku]] vážny boj o prežitie, avšak pri [[Zjednotenie Bulharska|zjednotení krajiny]] ako aj pri [[Zjednotenie Bulharska#srbsko-bulharskej vojna|srbsko-bulharskej vojne]] ([[1885]] - [[1886]]) sa Alexander I. zachoval ako naozajstný patriot a obranca pokusu o národné zjednotenie [[Dejiny Bulharska#Tretie bulharské cárstvo|Bulharského kniežatstva]] a [[Východná Rumélia|Východnej Rumélie]]. Táto obrana spoločného národného diela mu v krajine zvýšila autoritu, ale čím ďalej tým viac znepokojovala jeho odporcov. V noci z [[9. august|9.]] - [[10. august]]a [[1886]] prívrženci ruskej politiky zorganizovali v krajine [[Štátny prevrat v Bulharsku (1886)|prevrat]] a zvrhli knieža z trónu. Hoci sa naňho ešte na chvíľu vrátil, bez pomoci [[Ruská federácia|Ruska]] už nebol schopný udržať si autoritu v [[Bulharsko|Bulharsku]], a tak [[25. august]]a [[1886]] s hlbokým rozčarovaním podpísal abdikačnú zmluvu so slovami ''„Boh, pomáhaj Bulharsku.“''