Prirodzené právo: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
'''Prirodzené právo''' je [[právo|právo]] prirodzené je právo, ktoré vyplýva z ľudskej prirodzenosti a zo vzťahov medzi ľuďmi,
'''Právo prirodzené'''
 
[[právo|právo]] prirodzené je právo, ktoré vyplýva z ľudskej prirodzenosti a zo vzťahov medzi ľuďmi,
nezávisle od akéhokoľvek zákonodarstva.
 
Prirodzené právo je právo, ktoré nezávisí od [[štát|štátu]] a pramení z [[rozum|rozumu]] alebo prirodzenosti [[človek|človeka]]. Prirodzené právo sa zakladá na myšlienke, že právo sa dá odvodiť z prirodného poriadku. S tým súvisí presvedčenie, že [[príroda|príroda]] (resp. jej [[stvoriteľ|stvoriteľ]]) zariadila všetko takým múdrym spôsobom, že treba len poznať podstatu človeka, jeho miesto a určenie v kozme, aby sme ho dostali na správnu
[[cesta|cestu]]. Podla toho je potrebné vysvetliť a pochopiť vnútornú ľudskú prirodzenosť a vonkajšiu prírodu, odhaliť vo vonkajších formách ich prejavu podstatné jadro, aby sme našli kritériá pre to, čo zodpovedá a prislúcha
prirodzenosti [[človek|človeka]]. Prirodzené právo sa zakladá na myšlienke, že právo sa
dá odvodiť z prirodného poriadku. S tým súvisí presvedčenie, že [[príroda|príroda]] (resp.
jej [[stvoriteľ|stvoriteľ]]) zariadila všetko takým múdrym spôsobom, že treba len poznať
podstatu človeka, jeho miesto a určenie v kozme, aby sme ho dostali na správnu
[[cesta|cestu]]. Podla toho je potrebné vysvetliť a pochopiť vnútornú ľudskú
prirodzenosť a vonkajšiu prírodu, odhaliť vo vonkajších formách ich prejavu
podstatné jadro, aby sme našli kritériá pre to, čo zodpovedá a prislúcha
človeku a prirode.
 
Za ťažisko prirozenoprávneho myslenia sa pokladá rovnosť a slobodné sebaurčenie ľudí. Vlastná funkcia a sila prirodzenoprávneho myslenia spočíva v jeho diskrepancii s jestvujúcimi pomermi a s pozitívnym právom. Prirodzené
právo sa orientuje podľa toho, čo je možné, a nie podľa toho, čo je faktické. Presahuje to, čo je dané a meria to podľa toho, čo by mohla byť prirodzenosť a čo by mohol byť človek.
sebaurčenie ľudí. Vlastná funkcia a sila prirodzenoprávneho myslenia spočíva v
jeho diskrepancii s jestvujúcimi pomermi a s pozitívnym právom. Prirodzené
právo sa orientuje podľa toho, čo je možné, a nie podľa toho, čo je faktické.
Presahuje to, čo je dané a meria to podľa toho, čo by mohla byť prirodzenosť a
čo by mohol byť človek.
 
 
Podľa [[Cicero, M. T.|Cicera]] je prirodzené právo najvyšší etický princíp spoločný všetkým ľuďom.
Řádek 28 ⟶ 15:
* {{filit|fvp/pravo_prirodzene.html}}
 
[[Kategória:Právo]]
{{filit na úpravu}}