Verzia z 18:40, 4. január 2008 upraviť 213.151.217.137 (diskusia) Bez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 19:42, 4. január 2008 upraviť vrátiť Bronto (diskusia \| príspevky) 131 809 editací Bez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Helenistické koiné' ~~(κοινή)~~'' (iné názvy: '''koiné''', '''helenistická gréčtina''', '''novozákonná gréčtina''', '''alexandrijská gréčtina''') bol spoločný (spisovný) jazyk starých [[Gréci\|Grékov]],~~bol~~ ~~používaný vo všetkých gréckych krajinách (Itália, Sicília, Makedónia, Grécko, Thrákia, Anatólia, Krym, Kolchida, Kréta, Cyprus, Sýria, Iúdea, Palestína a severný Egypt).~~ktorého ~~Jadro~~jadro používania spadá do obdobia asi [[350 pred Kr.]] - [[300]] / [[565]] po Kr. Jeho základom bola [[atičtina]] (atické [[starogréčtina\|starogrécke nárečia]]) s prvkami [[iónčina\|iónčiny]] (iónske starogrécke nárečia). Používal sa vo všetkých gréckych krajinách (Itália, Sicília, Makedónia, Grécko, Trákia, Anatólia, Krym, Kolchida, Kréta, Cyprus, Sýria, Júdea, Palestína a severný Egypt). ~~Vyvinulo~~Vyvinul sa v [[4. storočie pred Kr\|4. stor. pred Kr.]] spojením viacerých [[nadnárečie\|koiné]] (akýchsi nadnárečových jazykov vo väčších oblastiach), ktoré vznikali v gréckych oblastiach už od cca. [[500 pred Kr.]] zo starogréckych nárečí, pričom ~~vychádzala~~vychádzal hlavne z ~~attického~~atického nárečia. Jeho používanie možno presnejšie datovať: od [[Alexander Veľký\|Alexandrových]] výprav (po smrti Alexandra Veľkého bola helenistická koiné úradným jazykom v helenistických ríšach) po vládu cisára [[Justinián]]a v [[6. storočie\|6. storočí po Kr]]. Tento jazyk mal zlúčiť pôvodné starogrécke nárečia do veľkého gréckeho jazyka, je to zároveň prvý kodifikovaný grécky jazyk, ktorý sa u ľudu ujal. Mnoho gréckych vzdelancov, hlavne počas rímskej doby odmietalo tento jazyk a hlásalo návrat ku klasickej attičtine (napr. Herodes Attikos). Tento jazyk bol jazyk prvých kresťanov. Rozpadať sa začal už v 3st.n.l a úplne prestal byť používaný v spomínanom 6st. Potom sa z neho začali vyvíjať moderné grécke jazyky. Bol to prvý "kodifikovaný" grécky jazyk, ktorý sa u ľudu ujal. Mnoho gréckych vzdelancov, hlavne počas rímskej doby, odmietalo tento jazyk a hlásalo návrat ku klasickej atičtine (napr. Herodes Attikos). Rozpadať sa začal už v 3 storočí po Kr. a úplne sa prestal používať v spomínanom 6. storočí. Potom sa z neho začali vyvíjať moderné grécke jazyky. Bol to aj jazyk prvých kresťanov. V porovnaní so starogréčtinou došlo v helenistickom koiné ku zmenám vo výslovnosti: melodický [[prízvuk]] sa menil na dynamický, vzikol prízvuk podobný arabskému, zanikli rozdiely medzi krátkymi a dlhými samohláskami, [[dvojhláska\|dvojhlásky]] ει, αι, οι, ου(ei,ai,oi,ou) sa začali vyslovovať jednoslabične,i,e,i,u. Toto ostalo v gréckych jazykoch dodnes. K podstatným zmenám došlo aj v [[tvaroslovie\|tvarosloví]], počas vývoja jazyka sa presadzujú analytické tendencie (veľa časov sa pri slovesách vyjadruje opismi, v [[skloňovanie\|skloňovaní]] dochádza k redukcii pádov, ostali iba pády nominatív,akuzatív,genitív a vokatív. Zároveň toto koiné preberá prvky pôvodných lokálnych jazykov. Badateľné to je napríklad pri preklade [[Biblia\|Biblie]] do koiné (tzv. [[Septuaginta]]) ako i v [[Nový zákon\|novozákonných spisoch]], kde nachádzame veľké množstvo [[semitské jazyky\|semitizmov]], a to tak v slovnej zásobe ako aj v gramatických štruktúrach.▼ ▲V porovnaní so starogréčtinou došlo v helenistickom koiné ku zmenám vo výslovnosti: melodický [[prízvuk]] sa menil na dynamický, ~~vzikol~~vznikol prízvuk podobný arabskému, zanikli rozdiely medzi krátkymi a dlhými samohláskami, [[dvojhláska\|dvojhlásky]] ει, αι, οι, ου (ei, ai, oi, ou) sa začali vyslovovať jednoslabične,i,e,i,u. Toto ostalo v gréckych jazykoch dodnes. K podstatným zmenám došlo aj v [[tvaroslovie\|tvarosloví]], počas vývoja jazyka sa presadzujú analytické tendencie (veľa časov sa pri slovesách vyjadruje opismi, v [[skloňovanie\|skloňovaní]] dochádza k redukcii pádov, ostali iba pády nominatív,akuzatív,genitív a vokatív. Zároveň toto koiné preberá prvky pôvodných lokálnych jazykov. Badateľné to je napríklad pri preklade [[Biblia\|Biblie]] do koiné (tzv. [[Septuaginta]]) ako i v [[Nový zákon\|novozákonných spisoch]], kde nachádzame veľké množstvo [[semitské jazyky\|semitizmov]], a to tak v slovnej zásobe ako aj v gramatických štruktúrach. Výslovnosť h sa stále používala, zapisovala sa znakom v tvare polmesiaca nad písmenom (dassia). Najčastejšie frázy z koiné gréčtiny (uvedené je: koiné gréčtina-latinský prepis) :oύκ-úk-όχι-óxi-nie▼ ~~Uvedené: koiné gréčtina-latinský prepis~~ :βασειλεαζ-vasileaz-ναι-ne-áno▼ :´o κύριος-hó kýrios-oκύριος-kýrios-pán▼ :´ο βασσειλεος-ho vasileos-o βασσειλεας-o vasileas▼ :´ο πάις-ho pais-ο σερβιτόρος, το γκαρσόν-o servítos, to garsón-čašník▼ ▲oύκ-úk-όχι-óxi-nie :´ο ´οινός-ho hinós- το κρασί-to krasí-víno▼ :´η νίκη-he níke-η νίκη-i níki-výťazstvo▼ :´η κόρη-he kóre-η κόρη-i kóri-dievča, dcéra▼ ▲βασειλεαζ-vasileaz-ναι-ne-áno :´Ο ´Ελλάς-Ηο Ηellás-Ο Ελλάς-O Ellás-Grécko▼ :´Η ´Eλλήνιδα-Hé Hellénida-Η Ελλήνιδα-I Ellínida-Grékyňa▼ :΄ο ΄ύπνoς-hó hýpnos-ο ύπνος-o ýpnos-spánok▼ ▲´o κύριος-hó kýrios-oκύριος-kýrios-pán :πέντα-pénda-πέντε-pénde-päť▼ :´η πόλη-he polé-η πόλη-i póli-mesto▼ ▲´ο βασσειλεος-ho vasileos-o βασσειλεας-o vasileas :΄ο δημός-ho demós-ο δημός-o dimós-ľud▼ ▲´ο πάις-ho pais-ο σερβιτόρος, το γκαρσόν-o servítos, to garsón-čašník ▲´ο ´οινός-ho hinós- το κρασί-to krasí-víno ▲´η νίκη-he níke-η νίκη-i níki-výťazstvo ▲´η κόρη-he kóre-η κόρη-i kóri-dievča, dcéra ▲´Ο ´Ελλάς-Ηο Ηellás-Ο Ελλάς-O Ellás-Grécko ▲´Η ´Eλλήνιδα-Hé Hellénida-Η Ελλήνιδα-I Ellínida-Grékyňa ▲΄ο ΄ύπνoς-hó hýpnos-ο ύπνος-o ýpnos-spánok ▲πέντα-pénda-πέντε-pénde-päť ▲´η πόλη-he polé-η πόλη-i póli-mesto ▲΄ο δημός-ho demós-ο δημός-o dimós-ľud

Helenistické koiné: Rozdiel medzi revíziami