Otvoriť hlavné menu

Zmeny

d
t
== Život ==
=== Detstvo a mladosť ===
Bernard Montgomery sa narodil v [[Kennington]]e na juhu [[Londýn]]a, ako štvrté z deviatich detí Anglicko-Íriskemu Anglikánskemu kňazovi Henrymu Montgomerymu. Jeho rodina pochádzala zo svernéhoseverného Írska, a sám Montgomery sa považoval za [[Íri|Íra]]. V roku [[1889]] sa celá rodina presťahovala za otcom, ktorý sa stal biskupom v [[TazmániaTasmánia|TazmániiTasmánii]]. Bernard svoje detstvo označil za nešťastné, iste i pre to, že so svojimi rodičmi nevychádzal a bol akousi čiernou ovcou rodiny. Roku [[1901]] sa Montgomeryovci vrátili späť do [[Londýn]]a. Bernard tam najprv navštevoval prominentnú súkromnú chlapčenskú školu St. Paul's, neskôr prešiel na Kráľovskú vojenskú akadémiu v [[Sandhurst]]e. Stadiaľ však bol takmer vylúčený, po tom čo v šarvátke zapálil svojho spolužiaka.
 
=== Kariéra v armáde ===
Po ukončení školy vstúpil roku [[1908]] do Kráľovského Warwickshireského pluku. Do roku [[1913]] táto jednotka slúžila v [[India|Indii]]. Bojoval v [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]], v priebehu ktorej sa zúčastnil [[prvá bitka o Ypres|prvej bitky o Ypres]], kde bol ranený, ako aj [[bitka na Somme (1916)|bitky na Somme]]. Bol vyznamenaný [[DSO]] a vojnu ukončil v hodnosti [[plukovník]]a. Po vojne slúžil v [[Írsko|Írsku]], [[Palestína|Palestíne]] a [[India|Indii]]. Medzi tým sa v roku [[1927]] oženil s vdovou [[Elizabeth Caver]]ovou. V auguste roku [[1928]] sa im narodil syn. Ich šťastné manželstvo pokračovalo až do roku [[1937]]. Toho roku na dovolenke v [[Burnham-on-Sea]] Elizabeth poranil hmyz. Rana bola infikovaná, čo spôsobilo [[sepsa|otravu krvi]] a Elizabeth musela podstúpiť najprv amputáciu končatiny ale ani to jej nakoniec život nezachánilonezachránilo. Montgomery sa od smrti svojej manželky vyhýbal ženám, nefajčil ani nepil. [[5. august]]a [[1938]] bol povýšený do [[generál]]skej hodnosti.
 
V dobe vypuknutia [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] velil časti britského expedičného zboru dizlokovaného v [[Belgicko|Belgicku]]. [[10. máj]]a [[1940]] jeho 3. divízia postúpila k rieke [[Dijle]], ale následne bola nútená ustúpiť do [[Dunkerque]]. Ústupové boje zvládol s veľkou dávkou profesionality, jeho jednotky sa vrátili do Británie s minimálnymi stratami.
 
V [[august]]e [[1942]] prevzal velenie britskej 8. armády v [[Severná Afrika|severnej Afrike]]. V nasledujúcich bojoch porazil nemecké sily v [[druhá bitka pri El Alameine|bitke pri El Alamejne]]. Vytlačil nemecké jednotky z [[Egypt]]a a [[Líbya|Líbye]] až k [[Tunisko|Tunisku]], kde spojil svoje úsilie s americkými jednotkami vylodenými v [[Alžírsko|Alžírsku]]. Vo [[február]]i [[1943]] sa Montgomeryho sily dostali pod velenie amerického generála [[Dwight Eisenhower|Eisenhowera]] a zúčastnili sa dobytia [[Tunisko|Tuniska]] a [[Invázia na Sicíliu|invazieinvázie na Sicíliu]] a bojov v [[Taliansko|Taliansku]]. V roku [[1944]] bol Montgomery povýšený do hodnosti [[poľný maršal|polnéhopoľného maršala]] a velil [[Spojenci|Spojeneckým]] silám priebehu [[vylodenie v Normandii|vylodenia v Normandii]] v [[jún]]i [[1944]]. Viedol [[operácia Goodwood|operáciu Goodwood]], ktorej cieľom bolo dobytie mesta [[Caen]] a naviazanie nemeckých jednotiek na skúsenejšie britské a kanadské jednotky, aby prielom vedený operáciou [[Cobra]] nebol ohrozený záložnými nemeckými jednotkami. Britské jednotky pri tom stratili 401 tankov a asi 2600 mŕtvych a ranených, ale cieľom bolo zachrániť životy a nie tanky. Od augusta viedol britské jednotky, ktoré oslobodili [[Holandsko]].
[[Obrázok:Allies at the Brandenburg Gate, 1945.jpg|thumb|left|250px|Montgomery, [[Georgij Žukov|Žukov]], [[Vasilij Sokolovskij|Sokolovskij]] a [[Konstantin Rokossovskij|Rokossovskij]] v [[Berlín]]e]]
V septembri [[1944]] naplánoval a realizoval riskantnú výsadkovú [[operácia Market Garden|operáciu Market Garden]], pri ktorej sa Spojenci z veľkej časti neúspešne pokúsili obsadiť mosty cez [[Rýn]] v [[Arnhem]]e a [[Nijmegen]]e. Niekoľko mesiacov po tom jeho jednotky vpadli do severného [[Nemecko|Nemecka]] a oslobodili [[Dánsko]]. Počas vojny sa často dostával do stretu s inými spojeneckými dôstojníkmi. Mnohí mu vyčítali jeho arogantné jednanie a samoľúbosť. Napriek svojim vojenským kvalitám však mal
často problémy pri jednaní s nižšími nadriadenými. To však nebolo žiadnou prekážkou toho že bol v Británii ako aj medzi svojimi vojakmi dosť populárny. <ref>[[Stephen E. Ambrose]] - ''Vítězové'',vydavateľstvo Jota, Brno 2006, ISBN 80-7217-426-6 (str. 219-224) </ref>
 
Montgomery stál do [[február]]a [[1946]] na čele britskej okupačnej správy v Nemecku. Potom sa stal náčelníkom generálneho štábu Britského impéria. Toho istého roku mu bol udelený titul 1. [[vikomt]] Montgomery z El Alamejnu. V [[apríl]]i [[1951]] sa stal zástupcom nejvyššiehonajvyššieho veliteľa [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. Do výslužby odišiel [[18. september|18. septembra]] [[1958]].
 
Historická anekdota: ''Nervózny Winston Churchill sa ide poradiť s anglickým kráľom: „Vaše veličenstvo“ vraví Churchill, „mám vážne obavy, že si generál Montgomery robí ambície na moje miesto.“ „Tak to sa mi uľavilo.“ vraví kráľ Juraj. „Celú dobu som si myslel, že chce to moje...“''
22 473

úprav