Stredoveká gréčtina: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Geron (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Geron (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
 
{{na revíziu}}
'''Stredoveká gréčtina''' je jazyk Grékov z Byzantskej ríše v období 4./6. storočie - 1453 po Kr.
 
V tomto období sa ako jazyk písomností a správa používal archaizujúci štýl, dnes spravidla nazývaný [[byzantská gréčtina (písaný jazyk)|byzantská gréčtina]], ktorý v podstate zodpovedal klasickej atičtine. Hovorový jazyk pôvodne vychádza z helenistického koiné.
 
Helenistické koiné sa v 4./6. storočí po Kr. rozpadlo a začali sa tvoriť stredoveké grécke nárečia. Do gréčtiny sa dostalo mnoho latinských slov, pretože latinčina bola stále úradným jazykom a na východe žila ešte stále rímska komunita, ktorá sa postupne asimilovala s Grékmi. O jednotnom gréckom jazyku môžeme ešte hovoriť odv 10. doa 12. storočiastoročí. Najväčšie zmeny sa udiali medzi 10. a 11. storočím, keď sa definitívne prestala používať hláska H. Nastala aj zmena vo výslovnosti písmena η (éta,E) na íta (I). Z tohto dôvodu vznikli odlišnosti v jazyku kapadóckych a pontských Grékov, ktorí si novú gramatiku prispôsobili po svojom. Začala sa vytvárať aj gréčtina v Itálii.
 
Po tom, ako v 7. stor. odpadol od Byzancie Egypt v prospech Arabov, egyptskí Gréci sa odlúčili od hlavného gréckeho jazyka a začali sa vyvýjať separovane. Dodnes žije v Alexandrii grécka menšina, hovoriaca miestnou formou gréčtiny.