Hanča: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
PipepBot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: ms:Hanja
Bez shrnutí editace
Riadok 9:
 
== Pôvod názvu ==
Názov handža sa skladá z dvoch čínskych znakov: 漢 (한 vyslov "han"), ktorý označuje čínsky [[národ Han]] a znak 字 (자 vyslov "dža"), ktorý označuje písmo. Na druhej strane názov pre kórejskú abecedu [[hangulhangül]] (한글) je zloženina dvoch slabík: 韓 han (한 t.j. kórejský) a gulgül (글 písmo). Handža sú takmer identické s tradičnými čínskymi znakmi.
 
Kórejskému názvu handža zodpovedá v čínštine názov ''han-c´'' a v japončine názov ''kandži''. Ale na rozdiel od kandži či súčasných čínskych znakov, ktoré boli zjednodušené, si handža zachovali svoj pôvodný výzor a po stáročia sa takmer nezmenili.
 
== Slová ==
Handžao sú také kórejské slová, ktoré sa dajú zapísať pomocou znakov handža. Kdežto pôvodné kórejské slová a morfémy sa dajú zapísať jedine pomocou abecedy hangul. Ešte pred vytvorením abecedy v roku 1443 boli pokusy vytvoriť systém písma na základe zjednodušených znakov, ktoré by reprezentovali kórejské morfémy - [[hjangčchalhjangčhal]] (향찰 / 鄕札), [[kugjol]] (구결 / 口訣) a [[idu]] (이두 / 吏讀). Ale tieto systémy boli veľmi ťažkopádne a naučiť sa písať takýmto spôsobom vyžadovalo aj tak znalosť komplikovaného systému čínskych znakov. V skutočnosti sa všetky dokumenty písali v klasickej čínštine (podobne ako v Európe mala miesto latinčina). Prakticky sa pomocou handža písalo v Kórei až do začiatku 20. storočia. Až v začiatkoch [[japonská okupácia Kórey|japonskej okupácie]] Kórey nacionalistické hnutie presadilo používanie abecedy.
 
== Dejiny ==
Zavádzanie čínskych znakov v Kórei bolo postupné. Najprv sa začali používať na označenie osobných mien a geografických názvov, neskôr na dokumentovanie dôležitých udalostí, až nakoniec každý, kto chcel zastávať verejný post musel ovládať [[klasická čínština|klasickú čínštinu]]. Dnes takmer všetci [[Kórejčania]] môžu svoje mená zapísať pomocou handža.
 
Výrazným posunom v používaní znakov bolo rozšírenie [[budhizmus|budhizmu]] na [[Kórejský polostrov|Kórejskom polostrove]]. Ale neboli to budhistické náboženské texty, ktoré podporili rozšírenie znakov, ale čínsky text ''ČchondžamunČhondžamun'' (천자문, Dielo s tisíc znakmi).
 
Od začiatku 20. storočia sa nahradili čínske znaky kórejskou abecedou. V skutočnosti plný rozvoj kórejského jazyka a abecedy nastal až po oslobodení spod japonskej okupácie v roku 1945. S rozdelením polostrova nastala aj diverzifikácia v používaní znakov handža v severnej a južnej časti polostrova. Pokiaľ na juhu prechod od zmiešaného systému k zápisu jedine pomocou abecedy hangul bol plynulejší, na severe v roku 1948 na príkaz [[Kim Il-song]]a radikálne zakázali používať čínske znaky a okamžite sa prešlo na horizontálny zápis (predtým sa text zapisoval vertikálne zhora nadol a sprava doľava). V súčasnosti sa učí základných 2000 znakov na stredných školách v [[Južná Kórea|Južnej Kórei]]. Ale posledné generácie neovládajú znaky a sú k nim dosť ľahostajné.