Rýchla divízia: Rozdiel medzi revíziami

Rýchla skupina postupovala pod Pilfouskovym vedení najprv smerom na poľský [[Sanok]], no neskôr bola presmerovaná na [[Ľvov]] a [[Vinnica|Vinnicu]]. Asi 8. júla 1941 tieto jednotky pri svojom postupe prenikli mimo územia, ktoré spadalo pod pôsobnosť slovenského velenia, a tak boli podriadené nemeckej [[17. armáde]], v rámci ktorej vojsk už operovali do samého začiatku vpádu do ZSSR. Do prvých bojov sa jednotka dostala pri [[Zaluž]] [http://pl.wikipedia.org/wiki/Za%C5%82u%C5%BC]. Prvé intenzívnejšie boje s Červenou armádou prebehli [[bitka pri Lipovci|pri osade Lipovec]]. Neskôr sa podieľala na nemeckom postupe južnou Ukrajinou. Vyše pol roka potom držala obranné postavenia pri [[Azovské more|Azovskom mori]], [[Taganrog]]u a rieke [[Mius]]. V júni [[1942]] jednotka, vďaka svojej motorizácii veľmi rýchlo postupovala a [[22. jún]]a dosiahla [[Rostov-na-Donu |Rostov na Done]]. Bola prvou jednotkou vojsk Osi, ktorá si vybudovala predmostie na východnom brehu [[Don]]u. Odtiaľ postupovala do novembra [[1942]] na [[Kaukaz]]. V dôsledku sovietskeho protiútoku však bola postupne sťahovaná a skončila na [[Krym]]e. V tej dobe však bola morálka slovenských vojakov celkom iná ako na začiatku vojny, mnohí už neboli ochotní bojovať proti Sovietskemu zväzu a chápali, že stoja na nesprávnej strane. [[30. október|30. októbra]] [[1943]] prebehlo pri [[Melitopol]]e k [[Červená armáda|Červenej armáde]] 2000 slovenských vojakov. Podľa niektorých názorov, bola aspoň časť týchto vojakov v skutočnosti zajatá. Títo vojaci neskôr tvorili základ [[2. československá paradesantná brigáda v ZSSR|2. československej paradesantnej brigády]]. Rýchlu divíziu už viac nemecké velenie nenasadzovalo na fronte a marci [[1945]] ju zajali Sovietske jednotky na maďarskom území.