Galla Placidia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
 
'''Aelia Galla Placidia''' (cca. [[388]] – [[27. november]] [[450]]) bola dcéra rímskeho cisára [[Theodosius|Theodosia I.]] a jeho druhej ženy [[Galla|Gally]] (dcéry cisára Valentiniána I.). Bola matkou cisára Valentiniana III. princezny a Honorie.
 
Ako regentka vládla za syna Valentiniana. Podporovala generála afrických vojsk Bonifatia. Musela však tolerovať i veliteľa Felixa a generála galských vojsk, Flavia Aetia. Bonifatius musel v Afrike bojovať proti Vandalom, ktorí ju dobýjali. Nakoniec zjednal pochybný mier a opustil i s vojskom a časťou Rímskych civilistov Afriku. Medzi Bonifatiom a Aetiom vznikli nezhody, Bonifatius síce Aetia porazil, no bol ranení a zomrel. Galla potom vymenovala za vrchného generála Felixa, ktorý sa vyznamenal bojmi s barbarmi, a dobyl späť Panóniu. Aetius však zobral Hunské oddieli a tiahol na Ravennu. Aetius sa chcel vlády zmocniť a vďaka Hunom by sa mu to aj podarilo, takže mu Galla musela vo všetkých požiadavkách vyhovieť, Felixa odvolala a na jeho miesto dosadila Aetia. Keď mal Valentinianus 18 rokov , oženila ho s dcérou východorímskeho cisára Theodosia II., Eudoxiou. Svoju vlastnu dcéru tak donútila k doživotnému panenstvu, aby nevzišiel iný potomok, ako Valentiniánov a Eudoxie. Avšak mladé dievča sa radami matky neriadi a Honoria porušila smilnosť s istým úradníkom Eugeniom. Galla však Honoriu uchránila pred Valentinánovým hnevom. Honoria však opäť pochybila, keď fakticky pozvala Attilu v r. 452 do Itálie pod dohodu sobáša. Galla i po tomto zväzku naďalej diktovala synovi a fakticky mala v rukách moc ona. Niekedy sa Valentinianus chcel vymaniť spod jej vplyvu, hovorilo sa, že skutočne vládol až po jej smrti. Svoju vládu si ako mladá zabezpečila vdakavďaka východnému cisárovy, ked odišla do Konštantinopolu. Potom vládla po bratovi Honoriovi a už ju nič veľké neohrozilo.
 
Zaslúžila sa o veľa stavieb, hlavne kostolov v Ravenne. Postavila aj Mausoleum, používa sa aj ako kostol, a veľa iných ravennských kostolov. Galla bola pekná žena a jedna z najlepších západorímskych vládcov. Za jej vlády bol trval posledný rozkvet rímskeho umenia, ako môžeme vidieť z prekrásnych stavieb v Ravenne. Dožila sa 62rokov a umrela v polovici 5 stor. po Kr.