Galla Placidia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
'''Aelia Galla Placidia''' (cca. [[388]] – [[27. november]] [[450]]) bola dcéra rímskeho cisára [[Theodosius|Theodosia I.]] a jeho druhej ženy [[Galla|Gally]] (dcéry cisára Valentiniána I.). Bola matkou cisára Valentiniana III. princezny a Honorie.
Ako regentka vládla za syna Valentiniana. Podporovala generála afrických vojsk Bonifatia. Musela však tolerovať i veliteľa Felixa a generála galských vojsk, Flavia Aetia. Bonifatius musel v Afrike bojovať proti Vandalom, ktorí ju dobýjali. Nakoniec zjednal pochybný mier a opustil i s vojskom a časťou Rímskych civilistov Afriku. Medzi Bonifatiom a Aetiom vznikli nezhody, Bonifatius síce Aetia porazil, no bol ranení a zomrel. Galla potom vymenovala za vrchného generála Felixa, ktorý sa vyznamenal bojmi s barbarmi, a dobyl späť Panóniu. Aetius však zobral Hunské oddieli a tiahol na Ravennu. Aetius sa chcel vlády zmocniť a vďaka Hunom by sa mu to aj podarilo, takže mu Galla musela vo všetkých požiadavkách vyhovieť, Felixa odvolala a na jeho miesto dosadila Aetia. Keď mal Valentinianus 18 rokov , oženila ho s dcérou východorímskeho cisára Theodosia II., Eudoxiou. Svoju vlastnu dcéru tak donútila k doživotnému panenstvu, aby nevzišiel iný potomok, ako Valentiniánov a Eudoxie. Avšak mladé dievča sa radami matky neriadi a Honoria porušila smilnosť s istým úradníkom Eugeniom. Galla však Honoriu uchránila pred Valentinánovým hnevom. Honoria však opäť pochybila, keď fakticky pozvala Attilu v r. 452 do Itálie pod dohodu sobáša. Galla i po tomto zväzku naďalej diktovala synovi a fakticky mala v rukách moc ona. Niekedy sa Valentinianus chcel vymaniť spod jej vplyvu, hovorilo sa, že skutočne vládol až po jej smrti. Svoju vládu si ako mladá zabezpečila
Zaslúžila sa o veľa stavieb, hlavne kostolov v Ravenne. Postavila aj Mausoleum, používa sa aj ako kostol, a veľa iných ravennských kostolov. Galla bola pekná žena a jedna z najlepších západorímskych vládcov. Za jej vlády bol trval posledný rozkvet rímskeho umenia, ako môžeme vidieť z prekrásnych stavieb v Ravenne. Dožila sa 62rokov a umrela v polovici 5 stor. po Kr.
|