Monoclonius: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 12 bajtov ,  pred 13 rokmi
upravene
(upravene)
[[Obrázok:Monoclonius dinosaur.png|right|thumb|250px|'''Monoclonius''']]
'''Monoclonius''' (doslova "jednorožec") je rod zvymretého čeľade[[Ceratopsia|rohatého dinosaura]]. Bol približne 5 metrov dlhý a pred 75 miliónmi rokov obýval západ dnešnej [[CeratopsidaeSeverná Amerika|Severnej Ameriky]]. Meno dostal podľa jedného mohutného rohu, ktorý sedel na nosných kostiach. V súčasnosti zahŕňa jediný druh '''Monoclonius crassus''' Cope 1876.
 
==Preradené druhy ==
V minulosti zahŕňalsa roddo rodu Monoclonius ajradilo druhy dnes preradené domnoho inýchdruhov rodov,neskôr apriradených toiným taktorodom:
*''M. albertensis'' (Lambe, 1913/Leahy, 1987) - dnes ''[[Styracosaurus]] albertensis''.
*''M. apertus'' (Lambe, 1904/Kuhn, 1964) - dnes ''[[Centrosaurus]] apertus''.
 
==Poznávacie znaky==
Zadný okraj lebky vybiehal v zvláštný kostený golier, vzniknutý predĺžením temenných kostí. Tento golier chránil najzraniteľnejšie miesta na tele zvieraťa, šiju a krk. Trup bol krátky, okrúhly a v lopatkách dosahoval výšku 2,60približne m2m. Nízke nohy boli silné a nie príliš dlhý chvost zviera pri chôdzi zrejmedržalo vlieklonad po zemizemou. Koža, ktorú poznáme zo zachovaných pseudomumií, pripomínala [[nosorožec|nosorožiu]], bola hrubá a rozpadala sa na množstvo nepravidelných poličiek. Lopatkovité zuby v hustých radoch boli umiestnené v zadnej časti tlamy, predné okraje hornej aj dolnej čeľuste boli premenené v zobákovitý útvar. Monoclonius bol typickým suchozemským [[bylinožravce|bylinožravcom]], ktorý potravu nežuval, ale len na drobno strihal. K oddeľovaniu výhonkov a vetvičiek mu slúžil práve zobákovitý okraj čeľustí. Monoclonius žil v [[druhohory|druhohorách]], v mladšom období doby [[krieda (geologické obdobie)|kriedovej]], pred 70 až 80 miliónmi rokov. Jeho domovom boli oblasti neveľkých jazier s vyššie položenými suchými plošinami s porastmi stromov a krov, ktoré sa vtedy rozkladali v severnej časti [[USA|Spojených štátov amerických]] a v južnej časti [[Kanada|Kanady]].
{{bezzdroja}}
 
Zadný okraj lebky vybiehal v zvláštný kostený golier, vzniknutý predĺžením temenných kostí. Tento golier chránil najzraniteľnejšie miesta na tele zvieraťa, šiju a krk. Trup bol krátky, okrúhly a v lopatkách dosahoval výšku 2,60 m. Nízke nohy boli silné a nie príliš dlhý chvost zviera pri chôdzi zrejme vlieklo po zemi. Koža, ktorú poznáme zo zachovaných pseudomumií, pripomínala [[nosorožec|nosorožiu]], bola hrubá a rozpadala sa na množstvo nepravidelných poličiek. Lopatkovité zuby v hustých radoch boli umiestnené v zadnej časti tlamy, predné okraje hornej aj dolnej čeľuste boli premenené v zobákovitý útvar. Monoclonius bol typickým suchozemským [[bylinožravce|bylinožravcom]], ktorý potravu nežuval, ale len na drobno strihal. K oddeľovaniu výhonkov a vetvičiek mu slúžil práve zobákovitý okraj čeľustí. Monoclonius žil v [[druhohory|druhohorách]], v mladšom období doby [[krieda (geologické obdobie)|kriedovej]], pred 70 až 80 miliónmi rokov. Jeho domovom boli oblasti neveľkých jazier s vyššie položenými suchými plošinami s porastmi stromov a krov, ktoré sa vtedy rozkladali v severnej časti [[USA|Spojených štátov amerických]] a v južnej časti [[Kanada|Kanady]].
==Spôsob života==
Monoclonius bol typickým suchozemským [[bylinožravce|bylinožravcom]], ktorý potravu nežuval, ale len na drobno strihal. K oddeľovaniu výhonkov a vetvičiek mu slúžil práve zobákovitý okraj čeľustí. Jeho domovom boli oblasti neveľkých jazier s vyššie položenými suchými plošinami s porastmi stromov a krov, ktoré sa vtedy rozkladali v severnej časti [[USA|Spojených štátov amerických]] a v južnej časti [[Kanada|Kanady]].
 
[[Kategória:Prehistorické plazy]]
2 699

úprav