Inostrancevia: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 247 bajtov ,  pred 13 rokmi
upravene, odstranene spekulacie
(upravene, odstranene spekulacie)
[[Obrázok:Inostrancevia BW.jpg|right|thumb|'''Inostrancevia''']]
[[Obrázok:Inostrancevia DB.jpg|right|thumb|'''Inostrancevia''' útočí na [[Pareiasaurus]]a]]
'''Inostrancevia''' je rod z raduvymretý [[Therapsida|terapsidycicavcovitý plaz]], ktorý bol pomenovaný na počesť ruského geológa ''A. A. Inostranceva''. Poznáme ho vďaka nálezu dobre zachovaných lebiek z európskej časti bývalého [[ZSSR]], a to v blízkosti rieky [[Severná Dvina]]. Tu Inostranceviainostrancevia žila pred 230250 miliónmi rokmi, teda v [[perm]]e, v rovnakom období ako juhoafrické rody [[Thrinaxodon]] a [[Lystrosaurus]].
 
==Poznávacie znaky==
BoloZástupcovia torodu mohutnéInostrancevia zviera,sa dosahovalovyznačovali dĺžkumohutnou 250telesnou konštrukciou a dĺžkou tela300do 450 cm [[cm]]. Lebka rodu Inostrancevia bola vysoká a v čeľustiach za rezákmi stály mohutné, takmer šabľovité tesáky (špicáky). Iných zubov bolo málo — to je jav u jašterov[[jašter]]ov neobvyklý. Robustné telo niesli silné nohy s prstami zakončenými veľkými, ale tupými pazúrmi. Inostrancevia sa pravdepodobne zdržovala v priaznivejších oblastiach pozdĺž riek a živila sa nepochybne mäsitou potravou — so svojím chrupom by sa rastlinami nemohla uživiť. Jej veľké šabľovité špicáky svedčia o tom, že vo svojom prostredí bola nebezpečným dravcom. Dlhé špicáky jej umožňovali loviť aj veľkú korisť. Táto špecializácia jej však asi nebola k dobrému, pretože sa pravdepodobne nedožila ani konca [[perm]]u. O jej spôsobe života toho stále ešte veľa nevieme, ale pretože pochádza z oblasti [[paleontológia|paleontologicky]] málo preskúmanej, nové objavy nie sú vylúčené, práve naopak.
 
==Spôsob života==
Veľké šabľovité špicáky rodu Inostrancevia svedčia o dravom spôsobe života. Je možné, že dovoľovali lov veľkej koristi.
 
[[Kategória:Therapsida]]
2 699

úprav