Mastodonsaurus: Rozdiel medzi revíziami

'''Mastodonsaurus''' bol obrom medzi [[krytolebci|krytolebcami]] a zároveň ajspolu najväčšíms živočíchombylinožravými [[dinosaury|dinosaurami]] jedným z najväčších živočíchov svojej geologickej doby. Dosahoval rozmerov, ktoré žiadny iný [[obojživelníky|obojživelník]] ([[mlok]] alebo [[žaba]]) nikdy neprekonal.

Podobal sa obrovskej žabe, nemal však hlavu polkruhovitú, ako je u žiab obvyklé, ale trojuholníkovitú a veľmi mohutnú. Dosahovala dĺžky až 125 [[cm]]. Na tak veľkú hlavu mal trup pomerne malý a tiež chvost bol veľmi krátky. Končatiny boli pomerne malé, slabé a niektoré kosti končatín dokonca nahradzovala chrupavka. Redukované končatiny a tzv. sínusové čiary na hlave, ktoré podobne ako postranná čiara rýb slúžili k orientácii vo vode, dokazujú, že mastodonsaurus bol vodný živočích, ktorý vodu pravdepodobne vôbec neopúšťal. Žil v bažinatých tôňach a živil sa hlavne [[ryby|rybami]], ktorých kosti a šupiny sa našli v skamenelých výkaloch mastodonsaurov. Niektorí autori sa domnievajú, že mastodonsaurimastodonsaury neboli schopnýschopné opustiť vodu za žiadnych okolností. Pre tútoTúto domnienku svedčia ajpodporujú hromadné nálezy kostí týchto živočíchov, ktoré dokazujúdokazujúce, že v dobách sucha, kedy tône vyschli, mastodonsaurimastodonsaury hromadne hynuli. MastodonsauriMastodonsaury dorastali dĺžky až troch metrov a žili v [[trias]]e, teda už v [[druhohory|druhohorách]], v dobe pred 200220 miliónmi rokov.