Neologická synagóga v Žiline: Rozdiel medzi revíziami

Synagóga neológov je postavená v tesnej blízkosti historického jadra mastamesta Žilina. Stojí na križovaní dvoch ulíc na mierne svahovitom teréne. Do tohto prostredia autor vsadil objekt prostredníctvom terás, čo v tomto prípade vyriešil predstavaním širokého schodiska pred vstupom zo severnej strany. Rovnako mu poslúžilo aj nízke krídlo malej modlitebne v samostatnom krídle, plochá terasa pozdĺž východného i južného priečelia, čím zapojil synagógu do okolitého mestského prostredia. Pozoruhodný priestorový účinok stavby dosiahol spomínaným využitím terénu, ale aj členením hmôt samotnej synagógy a usporiadaním priestorov.

Dominantným prvkom vnímaného z exteriéru je masívny blok ústrednej časti. Tento blok vystupuje z horizontálnej podnože, ktorá predstavuje hmoty predsiení a nástupných terás. Základným tvarom bloku sa stal [[kubus]], ktorého steny sú členené jedenástimi vertikálnymi okennými otvormi, ktoré končia [[atika|atikou]] so stúpajúcim obrysom smerom k nárožiam. Do kubusu je vsadená [[kupola]], ktorá bola pôvodne pokrytá meďou[[meď]]ou. Základné časti stavby sú odlíšené aj materiálovým riešením povrchu. Ústredná časť je omietnutá hladko, kým horizontálna podnož je obložená nepravidelným kvadrikovým kameňom. Stabilit a mohutnosť stavby podčiarkuje prevaha horizontálnych línií ( terasy, markízy, ploché strechy, podnože, obrysy atík ), pričom sa do popredia dostáva samotná symetrickosť takejto sakrálnej architektúry. Monumentálnosť vyzdvihuje samotný blokový ráz ústrednej časti s masívnou kupolou, ktorá vhodne pripomína architektúru Východnú, čo bolo pretlmočenie funkcie do hmotovej podstaty.

Dispozičným centrom je priestor hlavnej sály zaklenutý kupolou. Obvod s galériami kompozične vychádza zo štvorca. Sálový priestor má na dvoch stranách pozdĺžne predsiene, ktoré pôdorys vychádzajúci zo štvorca transformujú na obdĺžnikový. Nadobudnutú symetrickosť ruší len obdĺžniková prístavba malej modlitebne na juhu, no vyváženosť dotvára vyvýšená terasa na severe. Hlavný priestor bol vybudovaný pre mužov, mal 450 miest na sedenie. Pre ženy slúžila [[empora]] s 300 miest, na ktorú viedli štyri schodiská. Nad oltárom[[oltár]]om bol vymedzený priestor pre [[chór]] a [[organ]]. Strany oltárnej časti lemovali izby rabína[[rabín]]a a kantora[[kantor]]a. V interiéri dominantnú úlohu preberá [[kupola]], ktorú zdobí zlatá [[Dávidova hviezda]]. Aj tu hra horizontalita dôležitú úlohu: naznačená je pomocou terakotových pásov na nabielo vymaľovaných stenách. Podlahy sa dláždili terazzom s kobercovým vzorom. Svetlo bolo sprostredkované aj umelo bronzovým[[bronz]]ovým svietnikom, ktorý sa kombinoval s reflektormi osvetľujúcimi kupolu. Pôvodný interiér bol modrý ( lavice, dvere, okná ).

Z hľadiska konštrukcie je stavba železobetónová[[železobetón]]ová. Konštrukcia bola výrazne zhodnotená a vizualizovaná v stvárnení stropov a empor. Veľkú pozornosť si však zasluhuje samotná kupola s priemerom 16 metrov a výškou 17,6 metra. Synagóga predstavuje nápadité, úsporné a pôsobivé riešenie s využitím modernej technológie nosnej železobetónovej konštrukcie pri zachovaní tradičných architektonických motívov a prvkov daného stavebného typu prostriedkami modernej funkcionalistickej architektúry, ktorá vychádzala z umeleckých ambícií a rešpektovania kontextu.

Svoj účel synagóga plnila až do [[2. svetová vojna|2. svetovej vojny]]. Neskôr sa stala kultúrnym centrom, do roku [[1992]] bola využívaná ako [[aula]] vysokej školy. V interiéri sú prestavby súvisiace s novou funkcou: konštrukcia hľadiska a javisko, obklady stien, premietacie kabíny. Dnes je bývalá synagóga využívaná ako [[kino]] (kino Centrum).