Narodil sa [[14. august|14. augusta]] [[1836]] na Magurke v Liptove. Po absolvovaní gymnázia v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] študoval na univerzite v Berlíne[[Berlín]]e, Göttingene[[Göttingen]]e, [[Halle]] a vo [[Viedeň|Viedni]]. Pôsobil ako profesor na reálke v Levoči. Mimoriadna usilovnosť Kordoša sa prejavila v podobe 14 rôznych druhov učebníc počtov, 4 učebníc prírodopisu a prírodovedy, 2 učebníc fyziky, 1 učebnice účtovníctva a 1 prekladu z maďarčiny (Liečivý kúpeľ Železnô), spolu 22 publikácií. Jeho 2 učebnice fyziky: Prostonárodnia Fysika či Silozpyt pre školu a dom, menovite pre nár. učiteľov, seminaristov, rodičov a slov. mládež dľa induktívnej methody (Levoča [[1873]], s. 112), Stručná Fysika čili Silozpyt pre slov. národnie školy dľa induktívnej methody (Levoča [[1873]], s. 56). O Kordošovi možno vyhlásiť, že je aj dnes moderný a aktuálny. Vo svojich učebniciach, najmä v Stručnej Fysike, veľmi často kladie otázku Prečo? Ako?, čo sa aj v súčasnosti veľmi zdôrazňuje, teda je aktuálny. Jeho modernosť spočíva v jedinečnosti, že sám napísal nielen učebnicu pre žiakov, ale aj učebnicu pre učiteľov. Učebnica pre žiakov je z hľadiska rozsahu i obsahu stručnejšia, má 56 strán, teda presne polovicu z učebnice pre učiteľov – 112 strán. Kordošove učebnice fyziky a matematiky sa v značnej miere používali na slovenských národných školách až do prvej svetovej vojny. Prostredníctvom nich Kordoš významne prispel k vedomostnému povzneseniu slovenskej pospolitosti v poslednej štvrtine minulého storočia a v prvých rokoch 20. storočia. Zomrel [[22. december|22. decembra]] [[1908]] v Levoči.