Ferdinand Čapka: Rozdiel medzi revíziami

Narodil sa [[15. augustaaugust]]a [[1905]] vo [[Viedeň|Viedni]] v rodine významného občana mesta, majstra stolárskeho cechu. Po štúdiu na umeleckopriemyselnej škole navštevuje v roku [[1930]] viedenskú Akadémiu výtvarných umení u [[Peter Behrens|Petra Behrensa]]. Štúdium dokončil v roku 1935 na Akadémii výtvarných umení v [[Praha|Prahe]]. Svoj prvý projekt, kino v [[Nový Jičín|Novom Jičíne]] realizoval už v roku 1933 spolu s L. Kammelom. Do Žiliny pozval Čapku už v polovici tridsiatych rokov architekt [[Michal Maximilián Scheer]], ktorý sa v tom čase podobne ako [[Peter Behrens]] zúčastnil súťaže na žilinskú [[synagóga|synagógu]]. Na víťaznom Behrensovom návrhu sa výrazne podielal samotný Ferdinand Čapka ako študent.

Už od začiatku tridsiatych rokov zapojil do prúdu architektonickej moderny. Vo svojej tvorbe vychádzal z [[funkcionalizmus|funkcionalizmu]], ktorý uplatňoval hlavne v mestskom prostredí. V spolupráci s F. Bednárikom v rokoch 1933 - 38 vznikli diela, z ktorých väčšinu tvorili víťazné návrhy z architektonických súťaží. Boli to, napríklad škola v Banskej Štiavnici (1934), notársky internát a obytné domy v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] (1935), [[železničná stanica v Žiline]] (1937). Pozoruhodná je [[budova stredoskovenskej energetiky|administratívna budova elektrární v Žiline]] (1940), ktorá pripomína najlepšie diela nemeckého expresionistu [[Erich Mendelsohn|Ericha Mendelsohna]]. So spolupráce s Bednárikom pochádza aj hotel na [[Donovaly|Donovaloch]] (1936) alebo riaditeľstvo poštovej sporiteľne v Bratislave (1938). V ďalšom období spolupracoval s M. Scheerom. K najvýznamnejším stavbám z tohto obdobia patrí [[tržnica]] v Žiline z roku 1941 (spolupráca M. Šesták) a taktiež obchodná škola a [[gymnázium v Prešove]] z rokov 1941 - 1942. Až do roku 1948 pracoval samostatne. V štyridsiatych rokoch sa sústredil na stavby horského charakteru, kde v prevažnej miere používal miestne materiáli, ako drevo a kameň. Charakteristické je citlivé zakomponovanie diela do prírodného prostredia. Od roku 1948 bol architekt Čapka zamestnaný v žilinskom [[Stavoprojekt|Stavoprojekte]], kde tvorivo pôsobil až do odchodu na dôchodok v roku 1980. Tu sa spolu s [[Ladislav Bauer|L. Bauerom]] zapojil aj do tvorby novej urbanistickej koncepcie mesta. Pri návrhu sídelného útvaru [[Hliny (Žilina)|Hliny]] I - IV v Žiline (1957) dosiahol prijateľnú väzbu historického jadra Žiliny s novou zástavbou formou tvorby nových priestorov - nám. Ľ. Štúra a polyfunkčnej zástavby žilinského [[bulvár|bulváru]], ktorý možno právom považovať za najvydarenejší urbanistický počin 50. rokov 20. Storočia. V šesťdesiatych rokoch vznikli ďalšie hodnotné diela ako [[hotel Boboty]] vo [[Vrátna dolina|Vrátnej]], chata na [[Popradské pleso|Popradskom plese]] (s Bauerom), [[Dom odborov v Žiline]] (s Řepom), hotel v Komárne. Z posledných Čapkových konceptov sa realizovali banky VÚB Žilina (1979) a VÚB Čadca (1984). V roku 1975 udelili architektovi Čapkovi [[cena Dušana Jurkoviča|cenu Dušana Jurkoviča]] za súborné dielo.