Eugen Kramár: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 16 bajtov ,  pred 13 rokmi
(životopis, neľahký život eugena kramára, významné diela)
Nie veľa slovenských architektov prežilo taký zložitý a zároveň plodný život ako Eugen Kramár.
Budúci architekt, pochádzal z významnej evanjelickej rodiny, podobne ak jeho rovesníci túžiaci po architektonickom vzdelaní študoval na [[Českom vysokom učení technickom v Prahe]].
 
Päť rokov nato so [[Štefanom Lukačovicom]] zakladá samostatnú architektonickú kanceláriu, projektuje a realizuje prvé objednávky avšak už roku [[1947]] ho [[Emil Belluš]] pozýva, aby mu pomohol založil samostatnú [[Fakultu architektúry]] v rámci [[Slovenskej vysokej školy technickej v Brati¬slave]].
Žiaľ, ako profesor tu pôsobil len do rok [[1950]], keď ho spolu s väčšinou jeho rodiny zatkli a v skupinovom vykonštruovanom pro¬cese následne nespravodlivo odsúdili na štrnásť rokov väzenia a väčšiu časť výkonu trestu strávil v pražskej väznici na Pankráci. Tvorivú prácu však , neprerušil ani vo väzení, kde vypracoval niekoľko projektov. Tu v tzv. bas projekte využili svoje tvorivé schopnosti a mohol projektovať. Z tohto obdobia Kramárovej tvorby pochá¬dza rekonštrukcia [[kláštora barnabitiek v Prahe]] a deväť bytových domov na [[Žižkove]].
Hoci ho po desiatich rokoch z väzenia prepustili, [[amnestia]] sa netykala skonfiškovaného majetku a možnosti návratu do Bratislavy.
Jeho novým pôsobiskom sa stali [[Košice]] a pracoviskom tamojší [[Stavoprojekt]]. Práve tu projektoval mnoho významných stavieb realizovaných vo [[Vysoké Tatry|Vysokých Tatrách]].
 
Bol typickým predstaviteľom [[funkcionalizmu]], pričom mu bola nesmierne blízka [[fínska architektúra]] pre vzťah k prírode, jednoduchosť a používané materiály. Po rehabilitácii roku [[1967]] sa mohol späť vrátiť do Bratislavy, kde sa spolupodieľal na založení Združenia projektových ateliérov pri [[Zväze slovenských architektov]].
Už roku [[1971]] bol jeho tvorivý rozlet opäť násilne prerušený. Vylúčili ho zo [[Zväzu slovenských architektov]] a pozbavili občianskych aj ľudských práv. Roku [[1990]] pracoval ako architekt v [[Štátnom projektovom a typizačnom ústave]] a neskôr v projektovom ústave [[Slovenského zväzu výrobných družstiev v Bratislave]].
 
Až po roku [[1989]] sa dočkal plného uznania, keď ho poctili titulom [[doctor honoris causa]], Cenou Emila Belluša a napokon vysokým vyznamenaním Pocta ministra kultúry, pri preberaní ktorého na [[Bratislavskom hrade náhle zomrel]].
 
== Láskavý a ľudský ==
5 177

úprav