Ferdinand Juriga: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
SieBot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: eo:Ferdinand Juriga
Doplnené
Riadok 8:
|Miesto úmrtia = [[Bratislava]]
}}
ThDr. '''Ferdinand Juriga''' alebo(po gbelsky '''Ferdiš Juriga''') (* [[12. október]] [[1874]], [[Gbely]] – † [[23. november]] [[1950]], [[Bratislava]]) bol slovenský katolícky [[kňaz]], národný buditeľ, politik, publicista, svojrázny predstaviteľ slovenského národného hnutia v Uhorsku na začiatku 20. storočia.
 
Narodil sa v rodine roľníka [[Michal (meno)|Michala]] Jurigu a Márie, rodenej Hurbanovej, ako tretí chlapec zo štyroch súrodencov. ŠtudovalPod patronátom strýka - opáta, ostrihomského kanonika Jána Jurigu študoval v [[Ostrihom (mesto)|Ostrihome]],. [[doktor]]átDoktorát z teológie ukončil vo [[Viedeň|Viedni]]., Akokde kňazsa vostretával svojichs pôsobiskáchčlenmi všemožneslov. prebúdzalakademického ľudíspolku kTatran národnémua povedomiuNárod, anajmä bojovals proti[[Pavol pomaďarčovaniu.Blaho Preto(politik)|Pavlom hoBlahom]]. akoV panslávaroku za1898 trestpo neustáleskončení prekladalištúdií zv miestaOstrihome, nabol miestoF. JehoJuriga verejnévysvätený účinkovanieza sakňaza začínaa vako [[rok]]ukaplán [[1902]]nastúpil vdo BratislaveVeľkej Mane. Potom po kaplánkach v časeBudaörsi (Budapešť), keďLeviciach doa politického životaSlovenskom SlovenskaMeďeri nastúpila(Palárikove) mladáho generáciav dejateľovpolovici septembra [[Andrej1902 Hlinka]],preložili [[Milando Hodža]],Blumentálskeho [[Pavolkostola Blahov (politik)|PavolBratislave Blaho]]a a11. apríla 1905 sa stal vajnorským inífarárom.
 
Jeho verejné účinkovanie sa začína v [[rok]]u [[1902]] v Bratislave v čase, keď do politického života Slovenska nastúpila mladá generácia dejateľov – [[Andrej Hlinka]], [[Milan Hodža]], a iní.
Od februára roku [[1905]] bol Juriga 13 rokov [[farár]]om vo [[Vajnory|Vajnoroch]] pri Bratislave, kde sa usiloval o výstavbu slovenskej cirkevnej školy. Založil tu aj spolok striezlivosti a stal sa veľkým propagátorom vajnorského [[folklór]]u. Neskôr sa stal farárom v [[Považská Bystrica|Považskej Bystrici]].
 
Od februára roku [[1905]] bol Juriga 13 rokov [[farár]]om vo [[Vajnory|Vajnoroch]] pri Bratislave, kde sa usiloval o výstavbu slovenskej cirkevnej školy. Založil tu aj spolok striezlivosti a stal sa veľkým propagátorom vajnorského [[folklór]]u. NeskôrObčas sakázal stalv farárom vľudovom [[Považskákroji Bystrica|Považskejnamiesto Bystrici]]sutany.
V roku 1905 vstúpil Ferdiš Juriga do politiky. V stupavskom okrese bol zvolený za Slovenskú ľudovú stranu do uhorského [[parlament]]u. Poslancom bol až do roku 1918.
 
V roku 1905 vstúpil Ferdiš Juriga do politiky. V stupavskom okrese bol zvolený za Slovenskú ľudovúnárodnú stranu a spolu s ďalšími šiestimi Slovákmi zasadol do uhorského [[parlament]]u. Poslancom bol až do roku 1918.
V roku [[1906]] bol za svoju protimaďarizačnú činnosť odsúdený na dva roky žalára vo Vacove. Jeho historickým počinom bolo vystúpenie v uhorskom sneme [[18. október|18. októbra]] 1918, v ktorom predniesol deklaráciu o sebaurčení slovenského národa a jeho odtrhnutie sa od [[Uhorsko|Uhorska]]. V [[Martin (mesto)|Turčianskom Sv. Martine]] [[30. október|30. októbra]] [[1918]] patril medzi prvých, ktorí odporučili prijatie [[Deklarácia slovenského národa|Deklarácie slovenského národa]].
 
V roku [[1906]] bol za národnobuditeľské články v Katolíckych novinách odsúdený na dva roky žalára vo Vacove. V r. 1910 bol opäť zvolený za poslanca.
Od roku 1918 pôsobil ako poslanec a podpredseda [[HSĽS]] v [[ČSR|česko-slovenskom]] parlamente. Po vnútorných sporoch kvôli afére [[Vojtech Tuka|Vojtecha Tuku]] bol z [[HSĽS]] [[15. február|15. februára]] [[1929]] vylúčený. Založil [[Jurigova slovenská strana ľudová|Jurigovu slovenskú stranu ľudovú]], ktorá však vo voľbách neuspela.
 
V čase prvej svetovej vojny hlásal tézu, že "vzhľadom na hrdinstvo a obete" slovesnkých vojakov na frontoch, si Slováci zaslúžia niektoré ústupky v národnostnom a sociálnom ohľade.
V roku [[1930]] odišiel z politického [[život]]a. Zomrel v roku [[1950]] v Bratislave. Bol pochovaný v [[Karlova Ves|Karlovej Vsi]]. Jeho telesné pozostatky aj s pomníkom premiestnila (bez vedomia rodinných príslušníkov a predstaviteľov obce) [[Matica slovenská]] v roku [[1996]] na [[Národný cintorín]] do [[Martin]]a.
Jeho kolísanie v tom čase dobre ilustruje výrazne promaďarský článok "Von do poľa!" uverejnený v Slovesnkých ľudových novinách 4. októbra 1918, hoci sa v tom čase zúčastňoval rozhovorov o vytvorení Slovenskej národnej rady, ktoré z podnetu Milana Hodžu viedol v Budapešti Matúš Dula.
 
Dnes sa ako "historický počin" traduje jeho vystúpenie v uhorskom sneme [[19. október|19. októbra]] 1918, kde v mene Slovenskej národnej rady odoprel uhorskému snemu právo rozhodovať o osudoch horného Uhorska. Jeho reč<ref>Jurigova reč z 18. 10. 1918 je v slovenskej historiografii predmetom mystifikácií: Porovnaj:
* Dokumenty slovenskej národnej identity a štátnosti I. (Národné literárne centrum - Dom slovenskej literatúry Brat. 1998), s. 499-501
* Medvecký, K. A.: Slovenský prevrat. Zv. 4. (Spolok Sv. Vojtecha Trnava 1931), s. 36-61.
* Šrobár, Vavro: Osvobodené Slovesnko (Čin Praha 1928), s. 110-114
* Holotík, L: Sociálne a národné hnutie na Slovensku od Októbrovej revolúcie do vzniku československého štátu (Dokumenty). (Brat. 1979), s. 365-385.
* Képviselóház-Napló. XLI. tom. (Budapest 1918), s. 345-3S7 (maď.)
</ref> vyvolala pobúrenie na oboch stranách, keďže konal na vlastnú päsť a dekonšpiroval organizovanie Slov. národnej rady, ktorá mala oficiálne vzniknúť až na Deklaračnom zhromaždení v Martine.
 
Bol účastníkom zasadnutia výboru Slovenskej národnej strany v [[Martin (mesto)|Turčianskom Sv. Martine]] [[30. október|30. októbra]] [[1918]] na ktorom bola prijatá [[Deklarácia slovenského národa|Deklarácie slovenského národa]].
 
Od roku 1918 pôsobil ako poslanec a podpredseda [[HSĽS]] v [[ČSR|česko-slovenskom]] parlamente.
V čase odstránenia vyššieho katolíckeho kléru zo Slovesnka v r. 1919-1920 mal Juriga snahu získať biskupský úrad, k čomu však Vatikán odmietol dať súhlas. Jeho narastajúce spory s A. Hlinkom, F. Jehličkom, V. Tukom postupne narastali a v čase vypuknutia tzv. Tukovej aféry v r. 1928 spolu s F. Tománkom a ďalšími vytvorili v HSĽS opozíciu "československých vlastnecov", ktorá však neuspela proti "maďarónom, ktorí sa votreli do Hlinkovej priazne". Následne bol z [[HSĽS]] [[15. február|15. februára]] [[1929]] vylúčený. Založil [[Jurigova slovenská strana ľudová|Jurigovu slovenskú stranu ľudovú]], ktorá však vo voľbách v r. 1929 neuspela. Komentoval to svojim charakteristickým štýlom: ''"Juriga, ranený nepriateľmi, zradený priateľmi, 27. októbra 1929 na bojisku padá z koňa parlamentného mandátu"''. Vzápätí ho cirkevná vrchnosť suspendovala a zbavila kňažstva. Od r. 1930 býval Juriga v Karlovej Vsi ako penzionovaný katolícky farár.
 
V roku [[1930]] odišiel z politického [[život]]a. Zomrel v roku [[1950]] v Bratislave. Bol pochovaný v [[Karlova Ves|Karlovej Vsi]]. Jeho telesné pozostatky aj s pomníkom premiestnila (bez vedomia rodinných príslušníkov a predstaviteľov obce) [[Matica slovenská]] v roku [[1996]] na [[Národný cintorín]] do [[Martin]]a.
 
Ferdiš Juriga bol [[autor]]om mnohých politických, ideových a náboženských článkov a memoárov.
== Ext. zdroje ==
<references/>
 
 
[[Kategória:Narodenia v 1874|Juriga, Ferdis]]