Ferdinand Juriga: Rozdiel medzi revíziami

 

Narodil sa v rodine roľníka [[Michal (meno)|Michala]] Jurigu a Márie, rodenej Hurbanovej, ako tretí chlapec zo štyroch súrodencov. Pod patronátom strýka - opáta, ostrihomského kanonika Jána Jurigu študoval v [[Ostrihom (mesto)|Ostrihome]]. Doktorát z teológie ukončil vo [[Viedeň|Viedni]], kde sa stretával s členmi slov. akademického spolku Tatran a Národ, najmä s [[Pavol Blaho (politik)|Pavlom Blahom]]. V roku 1898 po skončení štúdií v Ostrihome, bol F. Juriga vysvätený za kňaza a ako kaplán nastúpil do Veľkej Mane. Potom po kaplánkach v Budaörsi (Budapešť), Leviciach a Slovenskom Meďeri (Palárikove) ho v polovici septembra 1902 preložili do Blumentálskeho kostola v Bratislave a 11. apríla 1905 sa stal vajnorským farárom.

 

Od februára roku [[1905]] bol Juriga 13 rokov [[farár]]om vo [[Vajnory|Vajnoroch]] pri Bratislave, kde sa usiloval o výstavbu slovenskej cirkevnej školy. Založil tu aj spolok striezlivosti a stal sa veľkým propagátorom vajnorského [[folklór]]u. Občas kázal v ľudovom kroji namiesto sutany.

 

V roku 1905 vstúpil Ferdiš Juriga do politiky. V stupavskom okrese bol zvolený za Slovenskú národnú stranu a spolu s ďalšími šiestimi Slovákmi zasadol do uhorského [[parlament]]u. Poslancom bol až do roku 1918.