Verzia z 03:03, 6. február 2008 upraviť 91.127.245.134 (diskusia) d. ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 03:15, 6. február 2008 upraviť vrátiť 91.127.245.134 (diskusia) d. Ďalšia úprava →
Riadok 16: Jeho verejné účinkovanie sa začína v [[rok]]u [[1902]] v Bratislave v čase, keď do politického života Slovenska nastúpila mladá generácia dejateľov – [[Andrej Hlinka]], [[Milan Hodža]], a iní. V roku 1905 vstúpil Ferdiš Juriga do vysokej politiky. V stupavskom okrese bol zvolený za Slovenskú ~~národnú~~ľudovú stranu a spolu s ďalšími šiestimi "národne orientovanými" Slovákmi (P. Blaho, M. Kollár, F. Jehlička, F. Skyčák, M. Hodža, M. M. Bella) zasadol do uhorského [[parlament]]u. Poslancom bol až do roku 1918. V roku [[1906]] bol za národnobuditeľské články v Katolíckych novinách odsúdený na dva roky žalára vo Vacove. V r. 1910 bol opäť zvolený za poslanca. Riadok 28: * Šrobár, Vavro: Osvobodené Slovesnko (Čin Praha 1928), s. 110-114 * Holotík, L: Sociálne a národné hnutie na Slovensku od Októbrovej revolúcie do vzniku československého štátu (Dokumenty). (Brat. 1979), s. 365-385. * Képviselóház-Napló. XLI. tom. (Budapest 1918), s. 345-~~3S7~~357 (maď.) </ref> vyvolala pobúrenie na oboch stranách, keďže konal na vlastnú päsť a dekonšpiroval organizovanie Slov. národnej rady, ktorá mala oficiálne vzniknúť až na Deklaračnom zhromaždení v Martine. Riadok 34: Od roku 1918 pôsobil ako poslanec a podpredseda [[HSĽS]] v [[ČSR\|česko-slovenskom]] parlamente. V čase odstránenia vyššieho katolíckeho kléru zo Slovesnka v r. 1919-1920 mal Juriga snahu získať biskupský úrad, k čomu však Vatikán odmietol dať súhlas. Jeho ~~narastajúce~~dlhotrvajúce spory s A. Hlinkom, F. Jehličkom, V. Tukom postupne narastali a v čase vypuknutia tzv. Tukovej aféry v r. 1928 spolu s F. Tománkom a ďalšími vytvorili v HSĽS opozíciu "československých vlastnecov", ktorá však neuspela proti "maďarónom, ktorí sa votreli do Hlinkovej priazne". Následne bol z [[HSĽS]] [[15. február\|15. februára]] [[1929]] vylúčený. Založil [[Jurigova slovenská strana ľudová\|Jurigovu slovenskú stranu ľudovú]], ktorá však vo voľbách v r. 1929 neuspela. Komentoval to svojim charakteristickým štýlom: ''"Juriga, ranený nepriateľmi, zradený priateľmi, 27. októbra 1929 na bojisku padá z koňa parlamentného mandátu"''. Vzápätí ho cirkevná vrchnosť suspendovala a zbavila kňažstva. Od r. 1930 býval Juriga v Karlovej Vsi ako penzionovaný katolícky farár. Zomrel v roku [[1950]] v Bratislave. Bol pochovaný v [[Karlova Ves\|Karlovej Vsi]]. Jeho telesné pozostatky aj s pomníkom premiestnila (bez vedomia rodinných príslušníkov a predstaviteľov obce) [[Matica slovenská]] v roku [[1996]] na [[Národný cintorín]] do [[Martin]]a.

Ferdinand Juriga: Rozdiel medzi revíziami