Minimal art: Rozdiel medzi revíziami

Veľkosť nezmenená ,  pred 13 rokmi
d
 
==Hudba ==
Počiatky hudobného minimalizmu siahajú do 60. rokov v USA. Ako prvý použil pojem minimalizmus v kontexte s hudbou Michael Nyman. Medzi charakteristické prvky minimalizmu v umeleckej (vážnej) hudbe patrí opakovanie krátkych hudobných motívov a fráz, s postupnými jemnými harmonickými a zvukovými transformáciami, prevažne konzonatné harmónie, využitie dlhých tónov a statický rytmus. Medzi najvýznamenejších predstaviteľov patria skladatelia [[Terry Riley]], [[Steve Reich]], [[Philip Glass]], [[Michael Nyman]], [[John Adams]] a [[La Monte Young]]. Vzniklo tiež neikoľko odnoží minimalizmu, napríklad ''sakrálny minimalizmus'', ktorého hlavnými predstaviteľmi sú [[Henryk Górecki]], ''[[Arvo Pärt'']] a [[John Tavener]]. Minimalizmus sa súbežne rozvíjal aj v undergroundovej scéne. Hudobníci, ktorí sa začleňujú do minimalu pracujú so všetkým v malom, obmedzenom počte. Využívajú len zopár nástrojov, malý počet nôt, nepoužívajú texty, ktoré by niečo hovorili, len niekoľko slov, slovo alebo iba útržky z neho. Pracujú s kratučkými zvukovými úsekmi ktoré spájajú v jeden celok. Pri predošlých vetách si už určite každý z nás uvedomuje, že presne tak isto je to aj v našej milovanej elektronike, a nie len hudbe stojacej mimo nej, v ktorej pôvodne vzniká.
 
V elektronike sa minimal rozvíja začiatkom 90. rokov a je silno ovplyvnený dvomi základnými štýlmi – technom a houseom. Mnoho ľudí hovorí o minimal techne a minimal house, zvaný aj ako microhouse. Podstata je u oboch stále tá istá. Stále ide o kúsočky opakujúcich sa zvukoch spojených do loopov jedného, či dvoch barov. Nástroje sa zapájajú, respektíve odchádzajú po ôsmych baroch. V minimale často dominuje množstvo efektov a to najme echo a reverb. Jednotlivé kúsočky zvukov sa neustále opakujú a tak pôsobia hypnoticky. Doplnené o pravidelnú basu by mali byť charakteristické monotónnosťou stále však s dávkou experimentu.
2 154

úprav