155 mm samohybná kanónová húfnica vz. 2000 Zuzana: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d →‎Konštrukcia: zabudol som opraviť tech.param
Riadok 24:
Nová samohybná kanónová húfnica vznikla postupným vývojom z radu 152 mm samohybných húfnic [[ShKH vz. 77 Dana|Dana]] a [[152 mm ShKH Ondava|Ondava]]. Dana sa po prvý krát objavila v roku 1979 a bola vyrobená v počte asi 750 ks.<ref name="r1">Apológia č. 6, ročník 1993, s. 28</ref> Ondava využívajúca klasický 152 mm kanón používaný v krajinách bývalej [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]] sa však nikdy nevyrábala sériovo a bola nahradená Zuzanou s modernejším a kompatiblnejším kanónom 155 mm, ktorý môže používať štandardnú muníciu krajín [[NATO]]. Celý projekt vznikol vo vývojovom pracovisku [[Konštrukta Defence s. s., Trenčín|Konštrukty]] v [[Trenčín]]e, ktorá spolupracovala s podnikom [[Závody ťažkého strojárenstva v Dubnici nad Váhom|ZŤS]] v [[Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]]. Prvá fáza vývoja zbraňového systému Zuzana sa začali v roku 1992 a pokračovali do roku 1995. Počas tohto obdobia sa konštrukčná kancelária sústredila hlavne na vývoj 155 mm kanóna, ktorého dĺžka bola 45 kalibrov (~7000 mm). Konštruktéri museli vyriešiť spôsob utesnenia nábojovej komory a záverového mechanizmu, ktorý sa celkom líšil od predošlých konštrukcií, pretože Zuzana na rozdiel od svojich predchodcov nepoužívala strely s [[nábojnica|nábojnicou]], ale textilné prachové náplne (prvky hnacej náplne sú uložené do celospaliteľného textilného vaku). Sledovala sa tiež palebná stabilita (výchylka zbrane pri výstrele a čas pri výstrele do utlmenia jej kmitavého pohybu), pevnosť a [[Balistika|balistické]] vlastnosti vyvíjaného kanónu ako aj funkčnosť automatického nabíjacieho mechanizmu<ref name="r2">Apológia č. 9, ročník 1997, s. 16 - 17</ref>. V roku 1995 konštrukčný tím dokončil inštaláciu kanóna do pancierovanej veže a ShKH sa zúčastnila na svojich prvých tendrových skúšok v [[India|Indii]]. Pokračoval tiež ďalší vývoj a skúšky palubného riadiaceho systému paľby, inštalácia navigačných, komunikačných a polohovacých systémov, ako aj prístrojov na meranie [[úsťová rýchlosť|úsťovej rýchlosti]], či iných štandarndých fyzikálnych veličín vplývajúcich na trajektóriu strely. Bojová veža bola zabudovaná do pancierovanej korby na podvozku [[Tatra 815]] VP31 29 265 8x8.1R, ktorý vyrába [[VAB Sipox a. s., Bánovce nad Bebravou|VAB Sipox a. s.]] v [[Bánovce nad Bebravou|Bánovciach nad Bebravou]]<ref name="r3">Apológia č. 11, ročník 1997, s. 16 - 17</ref>. Pri skúškach boli testované navigačné a polohovacie systémy Honeywel z [[USA]], Kearfott z [[Nemecko|Nemecka]] a Gons z [[Izrael]]a<ref name="r4">Apológia č. 10, ročník 1997, s. 16 - 17</ref> ako aj prístroja na meranie úsťovej rýchlosti austrálskej a izralskej výroby. Bojový komplet absolvoval vojskové skúšky v januári 1997<ref name="r2"/>. Sériová výroba sa začala v roku 1998. Vyvíjaný bol tiež bojový komplet na podvozku tanku [[T-72]], označený Himalaya<ref name="r3"/>.
 
== Konštrukcia a technické parametre ==
Základom bojového systému ShKH Zuzana je upravený 8 kolesový podvozok [[Tatra 815]] s pohonom všetkých 8 kolies. Motor značky [[Tatra, a. s.|Tatra]] je umiestnený v zadnej časti korby, zhora krytý zatvárateľnými pancierovými žalúziami. Stroj je schopný obratu o 360° na mieste s polomerom 14 m. Vodič má počas jazdy k dispozícii systém podhustenia pneumatík, ktorý je vhodný pri jazde v rozbahnenom alebo piesčitom teréne. Korba vozidla je počas streľby stabilizovaná hydraulickými podperami umiestnenými medzi druhou a treťou nápravou. Vodičova dvojmiestna kabína a zváraná veža sú ľahko pancierované a odolávajú črepinám a puškovému strelivu do kalibru 7,62 mm. Veža je kanónom rozdelená na dve klimatizované oddelenia.<br />
Hlavná zbraň, ktorou je 155 mm kanón je dlhý 45 kalibrov (~7000 mm), má rozsah námeru -3,5° až +70° a rozsah odmeru -60° až +60°. Maximálny dostrel zbrane s ERFB-BB, s náplňou č.10 je viac ako 39 km. Kadencia streľby s automatom nabíjania je 6 rán v prvej minúte, potom 5 rán za minútu. Pri manuálnom nabíjaní 2 rany za minútu. Pri streľbe s automatickým nabíjaním môže húfnica strieľať salvovým režimom (MRSI - Multiple Rounds Simultaneous Impact), čo znamená, že streľbou z jednej zbrane, pomocou vhodnej prípravy munície a zodpovedajúcou zmenou námeru možno dosiahnuť, že určitý počet striel dopadne do toho istého cieľa vo veľmi krátkom časovom intervale, takmer naraz. To má za následok podstatné zvýšenie mohutnosti palebného úderu vedeného jednou zbraňou. Kvalitatívnu úroveň zodpovedajúcu zbraniam 21. storočia zaisťuje palubný systém riadenia paľby, ktorého jadrom je [[počítač|počítač]] pracujúci so systémom [[Windows]], doplnený navigačným a polohovacím systémom, ktorý zaisťuje presné vyhodnotenie polohy zbrane a zameranie cieľa<ref name="r4"/> podľa mapových súradníc.
Pri bojovom nasadení môžu húfnice spolupracovať navzájom alebo pomocou nadriadeného stupňa velenia, ktorý môže tvoriť systém [[DELSYS]]. Pre dopravu a doplnenie munície v poľných podmienkach slúži muničné vozidlo [[Zuzana MV]].