Ovsište: Rozdiel medzi revíziami

Pridaný 1 bajt ,  pred 13 rokmi
pravopis
(doplnenie)
(pravopis)
Územie Ovsišťa bol pôvodne ostrov, ktorý bol majetkom Pálfiovcov. Nachádzali sa tu polia, nivy, háje. Na mapách bol ostrov označovaný ako Insula Habern. Neskôr po maďarsky Zabos. Do druhej polovice 18.storočia ležal na ľavom brehu Dunaja v katastri obce Prievoz. Potom vtoky do hlavného koryta - Chorvátskeho ramena /Oroszvárskeho/ prehradili, upravili hlavný tok Dunaja tak, že ostrov sa dostáva na pravý breh jeho hlavného koryta, kde sa postupne spája s územím Petržalky. Územie katastrálne naďalej patrilo pod [[Prievoz]], a to až do [[Tretia ríša|nemeckej]] okupácie Petržalky [[10. októbra]] [[1938]]. Po oslobodení, v roku [[1946]] spolu s Petržalkou bolo pričlenené pod Bratislavu.
 
Pôvodná osada vznikla pri výletnom hostinci, pôvodne hájovni, pred prvou sv. vojnou. V roku [[1921]] mala 12 domov, v roku [[1946]] 340 domov. V roku [[1975]] sa začalo ich búranie. Asanácia prebiehala v dvoch etapách. V roku 1975 boli asanované domy smerom od Starého hája po úroveň školy na Kosákovej ulici. V roku 1982 zbytok obce.
 
V obci bolo pomenovaných 25 ulíc. K pomenovaniu ulíc došlo až po roku 1928. Ešte koncom uvedeného roku sa adresa písala : Oberufer /Prievoz/, Ovsenná cesta a príslušné číslo domu, napr.381. To bola adresa neskoršej Ovocnej ul.č.6. Ulice boli 20.12.1950 premenované z dôvodu odstránenia duplicitných názvov ulíc, po pripojení viacerých obcí k Bratislave. Pôvodné názvy vtedy zostali iba uliciam : Májová, Ostrovná, Ovocná, Ovsenná. Z 25 ulíc Ovsišta po asanácii zostali štyri ulice : Májová, Pobrežná, Sosnová a časť Mäsiarskej ulice premenovali na Klokočovú. Na týchto uliciach nájdeme aj dnes pôvodné domy. Na Klokočovej ul. stojí domček, v ktorom bola do r. 1938 prvá škola v Ovsišti. Tu vyučoval aj spisovateľ Ferdinand Gabaj. V roku 1938 bola postavená budova školy. Stojí dodnes v areáli Ekonomickej fakulty na Dolnozemskej ul.
Anonymný používateľ