Klavírny koncert č. 2 (Brahms): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dopln. |
d tab. |
||
Riadok 1:
{{Orchestrálna skladba
|názov = Klavírny koncert č. 2 B-dur, Op. 83
|druh = klavírny koncert
|vznik = 1878 - 1881
|časti =
# ''Allegro non troppo''▼
# ''Allegro appasionato''▼
# ''Andante''▼
# ''Allegretto grazioso''▼
|obsadenie = [[Pikola|Picc.]], 2 [[flauta|Fl.]], 2 [[hoboj|Ob.]], 2 [[klarinet|Cl.]], 2 [[fagot|Fag.]] - 4 [[lesný roh|Cor.]], 2 [[trúbka|Tr.]] - [[tympany|Timp.]] - [[klavír|Pno Solo]] - [[Sláčikové nástroje|Archi]].
|dĺžka = 50 min.
}}
'''Klavírny koncert č. 2 B-dur, Op. 83''' je dielo nemeckého skladateľa [[Johannes Brahms|Johannesa Brahmsa]].
Řádek 5 ⟶ 18:
Koncert sa vyznačuje veľkorysou koncepciou, s významným postavením orchestra a výraznými nástrojovými sólami. Hoci sám Brahms bol klavirista, pri komponovaní sólového partu viac prihliadal na jeho hudobnú stránku než techniku a pohodlie sólistu. Napriek tomu, že part nie je oslňujúco virtuózny, obsahuje veľké úskalia, ktoré spočívajú v bohatej štruktúre sólového partu, zložitej rytmike a požadovanom výraze. Vzhľadom na mimoriadný a do tej doby nevídaný rozsah koncertu neprekvapuje, že sa sólisti v Brahmsovej dobe tomuto dielu vyhýbali.
▲# ''Allegro non troppo''
▲# ''Allegro appasionato''
▲# ''Andante''
▲# ''Allegretto grazioso''
▲V prvej vete Brahms vynechal tradičnú orchestrálnu predohru. Koncert otvára lesný roh mierumilovným sólom, do ktorého ako ozvena vstupuje [[klavír]] so svojím apreggiom. V téme pokračuje orchester, ktorý preruší klavír so sólovou dramamtickou pasážou. Po nej v plnej sile zaznie orchester, ktorý uzavrie hlavnú tému. Nasleduje vedľajšia téma, na ktorú naväzuje prevedenie odvodené prevažne od úvodného sóla lesného rohu. Skvelý záver vety ohlasujú dlhé klavírne trilky, po ktorých klavír predvedie záverečnú frázu a orchester niekoľkými údermi vetu uzatvorí. Druhá veta ''Allegro appasionato'' má charakter scherza a Brahms ňou obohatil tradičnú trojvetú formu koncertu. Nálada vety je dramatická, s hrmotnými basmi a ako je uvedené v označení vety, vášniva. ''Andante'', ktoré nasleduje, je naopak kontrastne jemné. Túto vetu otvára dlhým subtilným sólom violončelo. Záverečnú vetu otvára priamo klavír s vtipne delikátnou témou . Tak ako u iných Brahmsových diel tu počujeme vplyv uhorskej melodiky. Melódia témy je pikantná, miestami pôsobí až groteskne a vynikajúco vyvažuje a završuje celé dielo.
Hoci je Brahmsov koncert náročný, dnes už pre interpretov nepredstavuje neprekonateľné úskalie a je pravidelné interpretovaný na koncertoch a súťažiach. Podľa mnohých odborníkov ide o najlepší klavírny koncert všetkých čias.
| |||