Klavírny koncert č. 2 (Brahms): Rozdiel medzi revíziami

Na rozdiel od prvého klavírneho koncertu Brahms v tomto diele vynechal tradičnú orchestrálnu predohru. Koncert otvára lesný roh mierumilovným sólom, do ktorého ako ozvena vstupuje [[klavír]] so svojím apreggiom. V téme pokračuje orchester, ktorý preruší klavír so sólovou dramamtickou pasážou. Po nej v plnej sile zaznie orchester, ktorý uzavrie hlavnú tému. Nasleduje vedľajšia téma, na ktorú naväzuje prevedenie odvodené prevažne od úvodného sóla lesného rohu. Skvelý záver vety ohlasujú dlhé klavírne trilky, po ktorých klavír predvedie záverečnú frázu a orchester niekoľkými údermi vetu uzatvorí. Druhá veta ''Allegro appasionato'' má charakter scherza a Brahms ňou obohatil tradičnú trojvetú formu koncertu. Nálada vety je dramatická, s hrmotnými basmi a ako je uvedené v označení vety, vášniva. ''Andante'', ktoré nasleduje, je naopak kontrastne jemné. Túto vetu otvára dlhým subtilným sólom violončelo. Záverečnú vetu otvára priamo klavír s vtipne delikátnou témou . Tak ako u iných Brahmsových diel tu počujeme vplyv uhorskej melodiky. Melódia témy je pikantná, miestami pôsobí až groteskne a vynikajúco vyvažuje a završuje celé dielo.

 

 

[[Kategória:Klavírne koncerty|Brahms 2]]