Xoanón: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Nová stránka: xoanon-z gr.xeó- vyrezávať, otesávať Najčastejšie drevené, ale tiež kamenné, príp. slonovinové sochy božstiev z archaického obdobia gréckej civilizácie. Vytv...
 
interwiki
Riadok 1:
Xoanon (z gr.xeó- vyrezávať, otesávať) Najčastejšiesú najčastejšie drevené, ale tiež kamenné, príp. slonovinové sochy božstiev z archaického obdobia gréckej civilizácie. Vytvárali sa približne od 8. stor. p. n. l. do začiatku tzv. Daidalského štýlu, na ktorý mali vplyv.
xoanon-z gr.xeó- vyrezávať, otesávať
 
Drevené sochy boli vytvárané z pňov stromov olivovníka, boli len nahrubo otesané, mali oválnu hlavu a naznačené oči, nos a ústa. Nahrubo pritesané boli tiež ramená a nohy. Xoaná boli určené na prísne frontálny pohľad. Sochy boli často povrchovo upravované farbami, prípadne zlátením. Niekedy mali sochy tiež prídavky s plechu a ušľachtilého kovu. Neskôr vplyvom antropomorfizácie božstiev postupne pridávané tvary, približujúce sa ľuďom.
 
Hoci umenie už výrazne pokročilo v stvárnení ľudského tela, uctievali sa tieto sochy napriek svojej archaickosti a primitívnosti až do klasického obdobia, ako mimoriadne vzácne pamiatky. Príkladom je Aténina socha z olivového dreva v chráme Erechteion na Aténskej Akropole, ktorá sa podľa báje zniesla z neba. K tejto soche smerovala počas Veľkých Panathenájských slávností procesia, prinášajúca novo utkanú šafránovú rízu (cirkevné slávnostné rúcho- peplos ) do ktorej ju obliekli.
Najčastejšie drevené, ale tiež kamenné, príp. slonovinové sochy božstiev z archaického obdobia gréckej civilizácie. Vytvárali sa približne od 8. stor. p. n. l. do začiatku tzv. Daidalského štýlu, na ktorý mali vplyv.
 
Všetky xoanony boli opradené legendami o svojom zázračnom vzniku, preto boli vo veľkej úcte. Postupne boli však nahradzované dokonalejšími mramorovými sochami a boli vytláčané na okraj chrámov, neskôr prenesené do menej významných druhoradých chrámov, menej dôležitých bohov.
Drevené sochy boli vytvárané z pňov stromov olivovníka, boli len nahrubo otesané, mali oválnu hlavu a naznačené oči, nos a ústa. Nahrubo pritesané boli tiež ramená a nohy. Xoaná boli určené na prísne frontálny pohľad. Sochy boli často povrchovo upravované farbami, prípadne zlátením. Niekedy mali sochy tiež prídavky s plechu a ušľachtilého kovu. Neskôr vplyvom antropomorfizácie božstiev postupne pridávané tvary, približujúce sa ľuďom.
 
Vďaka materiálu z ktorého boli zhotovené sa nám nezachovali, sú o nich však písomné zmienky.
Hoci umenie už výrazne pokročilo v stvárnení ľudského tela, uctievali sa tieto sochy napriek svojej archaickosti a primitívnosti až do klasického obdobia, ako mimoriadne vzácne pamiatky. Príkladom je Aténina socha z olivového dreva v chráme Erechteion na Aténskej Akropole, ktorá sa podľa báje zniesla z neba. K tejto soche smerovala počas Veľkých Panathenájských slávností procesia, prinášajúca novo utkanú šafránovú rízu (cirkevné slávnostné rúcho- peplos ) do ktorej ju obliekli.
 
[[de:Xoanon]]
Všetky xoanony boli opradené legendami o svojom zázračnom vzniku, preto boli vo veľkej úcte. Postupne boli však nahradzované dokonalejšími mramorovými sochami a boli vytláčané na okraj chrámov, neskôr prenesené do menej významných druhoradých chrámov, menej dôležitých bohov.
[[en:Xoanon]]
 
[[hu:Xoanon]]
Vďaka materiálu z ktorého boli zhotovené sa nám nezachovali, sú o nich však písomné zmienky.
[[nl:Xoanon]]